Zuzana Mauréry: Ak niekto podmieňuje svoje šťastie partnerom, bude to mať ťažké

Celý rozhovor nájdete aj vo februárovom čísle SME ženy. V predaji v stánkoch je do 28.2.2022.

Priama, jedinečná a milujúca život. Taká je Zuzka Mauréry. Potvrdia vám to jej myšlienky v nasledujúcich riadkoch. A zároveň vám naozaj veľa dajú.

Zuzana Mauréry (zdroj: Petra Bošanská/ SME Ženy)

Nový rok sa už síce začal, stále v nás napriek tomu doznievajú pocity z toho minulého. Aké sú tie vaše? Stalo sa počas neho niečo zásadné?

V konečnom dôsledku sa nič také prevratné pre mňa nestalo. Život, práca, problémy, radosti, starosti, dane, hypotéky… išli ďalej svojím tempom, aj keď dostali covidového spoločného menovateľa. Podivuhodná hrozba vo vzduchu a až fyzické znechutenie z nášho politického spektra asi len zmenšili moju bublinu a utvrdili ma v tom, že sa musím ešte viac spoľahnúť len sama na seba.

Zvyknete všeobecne bilancovať, premýšľať nad minulosťou alebo radšej žijete v prítomnosti a za minulosťou sa vám príliš obzerať nechce?

Z minulosti sa dá čerpať, brať z nej silu a ponaučenie, ale žiť ňou nemá zmysel. Treba ju prijať so vztýčenou hlavou a ísť ďalej. Nebilancujem, žijem prítomnosťou, už asi odvážnejšie ako kedysi. Ale ja som hlavne nadšený plánovač a najradšej mám, keď sa všetko nakoniec vyvinie úplne inak. To ma baví.

Je o vás známe, že ste neuveriteľne pozitívny človek. Darí sa vám aj v týchto ponurých časoch zachovávať optimizmus?

Tak to ďakujem! Ale aj ja mám samozrejme často blbé nálady a nie všetko sa mi darí… Ale som presvedčená, že každý má také časy, aké si ich spraví. Všetci dostávame rovnakých 24 hodín. Nemá význam vyhovárať sa na „ponuré časy“. To je taký apendix komunizmu...

Vždy sa niečo robiť dá, vždy sa dá nájsť nejaká motivácia. To, že sú na ceste životom prekážky je súčasť života, nie výnimka. Život nemá byť ľahký, má byť šťastný! A o to sa treba skrátka usilovať. Booože, zase som múdra jak rádio. :-). Ale snažím sa už vyhýbať ľuďom, ktorí sa neustále na niečo sťažujú a robia zo seba obeť.

Ako vnímate starnutie? Patríte k ženám, ktoré ho prijali ako prirodzený proces a nechávajú ho plynúť alebo s ním trochu bojujete?

Nebojujem s ním ani málinko :-). Mám tie isté rutiny, čo celý život. Len som stále častejšie prekvapená, keď ma opäť niečo bolí. Keď nevládzem toľko, koľko si myslím, že vládzem a keď na mňa z fotiek vykuknú podivuhodné vrásčité útvary… Alebo keď dostanem nový scenár a za menom v zátvorke je nejaké čudne vysoké číslo. Alebo dostanem scenár s názvom MATKY. Fajn, tak hrám asi matku. Ups, nie, hrám MATKU matky… a tak ďalej.

Máte pocit, že s pribúdajúcimi rokmi beriete určité veci s väčšou ľahkosťou a už toho toľko neriešite?

Áno, mám. Neriešim, prijímam tak, ako to je. Nenaprávam, nepresvedčujem, nechávam tak. Snažím sa porozumieť. Alebo takto, učím sa to. Museli by ste sa opýtať ľudí okolo mňa. Možno by vám povedali, že som náročná a je to so mnou ťažké… ale je to len škrupinka :-). Skrátka, ako hovorí jedna moja kamarátka: Nemusím byť v každom h...e za kvedlačku. :-). A na druhej strane si viac vážim, čo mám a som za to úprimne vďačná.

A čo vás stále dojme ako malé dieťa?

Starí ľudia. Majú toľko múdrosti a málokto sa ich pýta…Sú takí statoční, hoci ich väčšinou už stále niečo bolí.

Ústrednou témou čísla, ktorého obálku zdobíte, je láska. Čo vo vašich očiach toto slovo predstavuje?

Fúúha. Pre mňa hádam základná esencia života. Zmysel života. Jediná hodnota. Hlavne láska je ČIN.

Zuzana Mauréry (zdroj: Petra Bošanská/ SME Ženy)

Ak by sme mali konkrétne hovoriť o tej partnerskej, povedali by ste, že dokáže byť aj bez nej človek úplný? Respektíve dokáže byť aj single človek dokonale šťastný?

To sú trochu naivné otázky, nie? Človek môže žiť v partnerstve a môže byť osamelejší ako niekto, kto žije sám. Neviem, prečo by každý mal byť definovaný cez partnera a dieťa. Každý to má hlavne inak. Každý pod úplnosťou a šťastím cíti niečo iné. Ten, kto žije sám si často myslí, že ho spasí nejaký partner.

Tých párov, ktoré žijú v harmónii, či už ozajstnej, alebo zo zvyku, je aspoň toľko ako tých, ktorí by radšej žili sami. Je pravda, že tí, čo žijú sami vraj skôr umierajú… to je trošku blbé. Ale to nič nemení na veci, že ak podmieňujete svoje šťastie partnerom, budete to mať ťažké.

A nemyslíte si, že sú ženy stále v spoločnosti posudzované podľa toho, či majú muža a deti, napriek tomu, ako veľmi sú úspešné? Mám pocit, že ženám bez týchto statusov málokto verí, že sú spokojné.

Áno, asi máte pravdu. Nemá muža ani dieťa? No tak to je zaručene karieristka alebo lesba… Má dieťa, nemá muža?… chudina… Má deti, muža, kariéru, nemá sto kíl ani modriny? Úžasné! Tlieskam. Na mňa zostáva teda tá karieristka alebo lesba. Úprimne poviem, nie som ani jedno, ani druhé. Tak čo som?

Čoraz väčšia časť dnešnej generácie mladých žien premýšľa o možnosti nemať deti, a to aj napriek tomu, že majú dlhodobý partnerský vzťah alebo žijú v manželstve. Aký je váš názor na tento „trend“? Vy otvorene hovoríte o tom, že nemáte deti, ale aj bez nich žijete svoj život naplno.