Citlivka. Padavka. Náladová. Precitlivelý. S takýmito alebo podobnými označeniami sa zvyknú stretávať ľudia, ktorí sa narodili s osobnostnou črtou zvanou vysoká senzitivita.
Neraz sa za ňu hanbia, skrývajú ju a potláčajú, alebo jej nerozumejú. Nejde pritom o diagnózu psychickej choroby, ale extrémna citlivosť dokáže zásadne ovplyvňovať ich každodenné fungovanie.
Veronika Kahounová (36) napríklad celý život žije s nálepkou „to zvláštne dievča“. A hoci sa snaží zapadnúť, nejde jej to. V detstve sa preto stretla aj so šikanovaním v škole.
„Odmalička som mala veľkú fantáziu a kreativitu, čo bolo spojené aj s vnímaním okolia. Keď som vonku, vnímam všetkými zmyslami, všímam si detaily aj farby. Spomienky sa mi spájajú s hudbou či s vôňami. A občas si pripadám ako špongia, ktorá vsakuje všetko okolo seba, predovšetkým emócie ľudí,“ opisuje.
Spočiatku si neuvedomovala, že preberá emócie ostatných a bolo to pre ňu veľmi mätúce. „Som empatický človek, takže sa dosť často stávalo, že si ma vyhľadávali takzvaní emoční upíri, čo bolo neuveriteľne vyčerpávajúce," hovorí Kahounová. Keď má za deň mnoho podnetov, chvíľu jej trvá, kým všetko spracuje.
Nie sú krehké kvetinky
Nervový systém vysoko senzitívnych ľudí im umožňuje prijímať a spracúvať vonkajšie aj vnútorné podnety intenzívnejšie ako ostatným. Sú často vnímavejší, viac v strehu a ich nervová sústava analyzuje informácie z prostredia podrobnejšie a hlbšie. Môžu byť teda výnimočnými pozorovateľmi a mávajú aj dobre vyvinutú intuíciu.
Ale pozerať akčný film plný násilných scén, to nebude nič pre nich. Dotyky drsnej látky na koži, neporiadok a preplnený priestor, ale aj stretnutiami či povinnosťami nabitý diár im môžu robiť problémy. Citliví môžu byť aj na zvuky, pachy, chute, teplotu či nálady druhých.
„Vysoká senzitivita nie je mentálna slabosť,“ vysvetľuje psychologička Lýdia Blaho z bratislavského Centra Psyché.
„Vysoko senzitívni ľudia mávajú veľmi bohatý vnútorný svet, dokážu prežívať intenzívnu radosť aj z obyčajných vecí, ako je napríklad vzduch po daždi. Bývajú veľmi vnímaví na prežívanie druhých, potrebujú viac času na spracovanie zážitkov,“ približuje Blaho.
Vysokú senzitivitu netreba chápať ako niečo, čo z človeka robí krehkú kvetinku alebo príliš úzkostlivú osobu. Ukazuje sa, že ide o črtu, ktorá môže byť u jednotlivcov, ak sa ju naučia správne využívať, aj silnou stránkou – v medziľudských vzťahoch aj v práci.
Každý piaty človek
Svoju extrémnu senzitivitu ako črtu, ktorú oficiálne opisuje aj odborná literatúra, si Kahounová uvedomila počas pandémie, keď po karanténe a strate zamestnania mala zrazu čas pracovať na sebe.
Na internete vtedy objavila informácie o vysoko citlivých ľuďoch.