Hoci to prizná len málokto, väčšina viacdetných rodičov má svoje „obľúbené“ dieťa.
Zväčša o tom s nikým nehovoria, snažia sa, aby preferencie voči jednému dieťaťu boli čo najnenápadnejšie, možno sa za to v kútiku duše aj hanbia a cítia sa vinní.
Keď sa ich na to niekto opýta, odprisahajú, že ani jedno dieťa neuprednostňujú.
Veď túto potrebu zdôrazňuje aj každá príručka o rodičovstve - milovať všetky svoje deti rovnako a vážiť si vnútornú krásu každého z nich.
Mať obľúbené dieťa je jedno z najväčších tabu rodičovstva aj napriek tomu, čo ukazujú výskumy - väčšina rodičov svojho favorita skutočne má.
Mali by byť kritizovaní za to, ak to priznajú a otvorene o tom prehovoria? Sú preto zlí rodičia? A aké dlhodobé následky to môže mať na deti či na rodinu ako celok?
Uprednostňovanie je bežnejšie, ako sa zdá
Každý rodič sa zvyčajne snaží zostať neutrálny a zaobchádzať so všetkými svojimi deťmi rovnako. Ale táto úloha je oveľa ťažšia, ako sa zdá.
Matky aj otcovia bežne uprednostňujú jedno dieťa pred druhým z mnohých vedomých a nevedomých dôvodov a výber často odráža dynamiku ich vlastných osobností. Niekedy je však preferencia založená na rodinnej histórii, prenikajúca hlboko viacerými generáciami, inokedy je to možno len dočasný a premenlivý stav.
Nemusí to však nutne znamenať, že rodič dané dieťa viac miluje, a preto ho uprednostňuje. Môže mu byť v určitom období len bližšie to z detí, ktoré práve viac poslúcha alebo pomáha.
"Údaje naznačujú, že najmä matky uprednostňujú deti, ktoré majú podobné hodnoty ako ony a ktoré sa viac zapájajú do chodu rodiny," hovorí docentka psychiatrie a pediatrie Jessica Griffinová.
Už staršia štúdia zameraná na rodičov v Spojenom kráľovstve publikovaná v Journal of Family Psychology priniesla zaujímavé výsledky.