V predpandemickom školskom roku 2019/2020 sa s problémom šikanovania stretli až v 86 percentách slovenských škôl. Tvrdí to prieskum Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktorý vychádzal z informácií získaných od koordinátorov prevencie v školách.
"Šikanovanie v školách nie je už dlhodobo systematicky riešené," myslí si psychologička, lektorka globálneho vzdelávania a programová riaditeľka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.
"Mám pocit, že Miloslavov bol budíček. Veľmi silný a veľmi nepríjemný. Obávam sa, že situáciu ešte zhoršila pandémia a zatvorené školy, dôraz na to, že treba dobiehať učivo a tak na nič iné neostáva čas," hovorí pre SME o vážnom a rozšírenom probléme.
Začiatkom januára v obci Miloslavov pri Bratislave skupinka kamarátov fyzicky napadla jedenásťročné dievča. Liali doň alkohol, obnažovali ho a všetko si natáčali na mobilné telefóny.
Aj tento prípad podnietil diskusiu o tom, že šikanovaniu by sa malo efektívne predchádzať už v školách.

"Veľa učiteľov však tvrdí, že vychovávať sa má doma a oni sú na to, aby vzdelávali a odovzdávali informácie. Aj keď škola je zadefinovaná ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia," hovorí o svojich skúsenostiach Labašová.
Spolu s učiteľom a predsedom výchovnej komisie Petrom Humayom sa zhoduje na tom, že prevencia je vždy účinnejšia ako represia a zdravé školské prostredie vie mnohému predchádzať.
Pre SME porozprávali o tom, ako by sa malo v školách so šikanovaním naložiť, aké chyby robia najčastejšie dospelí v takýchto situáciách a čo potrebuje v živote každé dieťa, aby sa so šikanovaním nestretlo.
1. Čo môžu spraviť rodičia, aby sa šikanovanie v školách neprehliadalo?
Nielen akademickosť by mala byť pre rodiča dôležitá, ale aj to, do akého prostredia dieťa rodič dáva.