Na Slovensku pokladáme za starých ľudí v oveľa nižšom veku než v iných krajinách západnej Európy. A tiež podceňujeme ich prínos vo sfére práce, politiky a dokonca aj rodiny. Myslí si to sociologička ZORA BÚTOROVÁ.
Pred takmer desiatimi rokmi napísala knihu Štvrtý rozmer tretieho veku: desať kapitol o aktívnom starnutí. Analyzuje, čo všetko sa v spoločnosti musí zmeniť, aby sme za ignoranciu nezaplatili nižšou kvalitou života seniorov či prehlbovaním medzigeneračnej priepasti.
Zdá sa však, že Slovensko sa pri riešení tohto problému zásadne neposunulo.
V rozhovore sa dočítate:
Ako nám môže pomôcť koncept aktívneho starnutia.
Prečo treba vnímať ľudí 60+ ako heterogénnu skupinu.
Akej diskriminácii na trhu práce čelia ľudia vyššom veku.
Prečo odlišne vnímame starnutie mužov a žien.
Ako to bolo s odchodom do dôchodku za socializmu.
Nedávne sčítanie ľudu ukázalo, že Slovensko starne. Čo to pre spoločnosť znamená?
Vážnu problémovú situáciu, na ktorú sme zatiaľ nedokázali primerane reagovať. Demografi už dlhší čas upozorňujú na to, že Slovensko, ktoré sa kedysi pokladalo za mladú krajinu, sa onedlho zaradí medzi štáty s najstaršou populáciou. Pod vplyvom Európskeho roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity v roku 2012 vtedajšia politická reprezentácia deklarovala iný prístup ku starnutiu.
Iný prístup znamená, nevnímať starších ľudí len ako objekt ochrany?
Presne tak. Slovensko sa prihlásilo ku konceptu aktívneho starnutia. Programové dokumenty konštatovali, že demografické starnutie nemožno prezentovať iba ako hrozbu spočívajúcu v zaťažení dôchodkového systému a v pribúdaní ľudí odkázaných na pomoc spoločnosti.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
