Chcela by si radšej chlapca alebo dievča? - pýta sa okolie každej tehotnej ženy, kým ešte o pohlaví očakávaného dieťaťa ani len netuší. Odpoveďou zvyčajne býva, že to je jedno, hlavne, aby bolo zdravé.
Ivane sa pri tejto otázke vždy prehnala hlavou tajná myšlienka, ako veľmi by si priala dcéru. Od začiatku tehotenstva sa s mužom o bábätku rozprávala ako o dievčatku. Potom prišiel deň ultrazvuku a gynekológ vyslovil s istotou v hlase, že nosí pod srdcom chlapca. Tvárila sa nadšene, aj keď jej to zlomilo srdce.
„Keď mi prvýkrát lekár povedal, že to bude chlapec, vyšla som von a rozplakala som sa. A ani som to nikomu nepovedala. Tvrdila som, že to lekár nevidel. Nebola som s tou informáciou zžitá a v hlave som bola nastavená, že sa možno pomýlil, aj keď mi to potom potvrdil ešte dvakrát,“ rozpráva pre SME štyridsiatnička Ivana.
Čo je syndróm dobrého dievčaťa a prečo prílišná dobrota ženám viac škodí ako pomáha Čítajte Je to pocit, ktorý dobre pozná aj Katherine Asbery, autorka knihy Altered Dreams: Living With Gender Disappointment.
„Počuť vetu ,je to chlapec´ mi malo spôsobiť veľkú radosť, no namiesto toho mi to prinieslo mesiace hnevu a popierania. A tiež veľa smútku a hanby,“ píše v nej. Čakala tretie dieťa a veľmi si priala, aby to bola po dvoch synoch konečne dcéra.
Odborne sa pocit, ktoré ženy v tomto texte opisujú nazýva rodové sklamanie, resp. sklamanie z pohlavia (z angl. gender disappointment). Je to jav, keď nastávajúci rodič alebo rodičia túžia po konkrétnom pohlaví dieťaťa a cítia sa nielen sklamaní, ale aj okradnutí a nahnevaní, keď sa im narodí to opačné.
Je to bežná psychologická skúsenosť mnohých tehotných žien, no len málokedy o nej otvorene hovoria. Nechcú, aby ich pocity iní vnímali ako barometer toho, aké budú matky.
Strata vytúženého dieťaťa môže byť zdrvujúca
Čo som urobila zle, že mi nebolo dovolené vychovávať obe pohlavia? Prečo mi bola odopretá táto životná skúsenosť? Rozmýšľala Katherine Asbery znovu a znovu a aj počas ďalších rokov sa jej tieto pocity ako matke a psychologičke neustále vracali.
Vyskúšala všetky „zaručené“ metódy, ktoré vyčítala na internete, aby počala vytúžené dievčatko - napríklad diétu s nízkym obsahom soli alebo presné načasovanie každého pohlavného styku.
Zbytočne. „Čo sa týka overených rád, nemajú žiadny vplyv na pohlavie,“ hovorí pre SME gynekológ Peter Linkesch.
Keď to Katherine ani do tretice nevyšlo, dcéru si napokon s manželom adoptovali. Stále totiž cítila, že to je vzťah, ktorý jej chýba a ktorý ju uzdraví.
U Ivany však prvotný šok z toho, že čaká chlapca, opadol a zvláštnych pocitov sklamania sa ešte do pôrodu úplne zbavila. Keď videla nadšenie manžela, začala sa tešiť na syna aj ona.
„Druhú mám dcéru, našu vysnívanú. Ak by bol aj druhý chlapec, asi by som to oplakala ešte viac. Sme tri sestry, ja som bola na dievča jednoducho nastavená,“ priznáva.
No pre niektoré ženy je význam pohlavia ich bábätka tak hlboko zakorenený v psychike, že „strata“ vytúženého dieťaťa môže byť zdrvujúca.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
