„Zážitkov bolo mnoho. Najzaujímavejšia bola návšteva takzvaného múzea smrti v thajskom Bangkoku, kde majú neskutočne bizarnú zbierku lebiek obetí vrážd, zdeformované ľudské embryá a rôzne orgány naložené vo formaldehyde či vystrihnutý kus plota, na ktorý sa niekto napichol a potom zomrel,“ odpovedá fundraisingová manažérka Katarína Bartovičová na otázku, aký bol jej najsilnejší zážitok v súvislosti s temnou turistikou.
Medicínske múzeum Siriraj v Bangkoku naozaj disponuje rozsiahlymi exponátmi z oblasti patológie, parazitológie a forenzného lekárstva. Návštevníci si tu môžu okrem iného obzrieť aj mumifikované telo thajského hromadného vraha Si Oueyho, ktorý má údajne na svedomí približne tridsať vrážd detí.
Po poprave jeho telo použili na vedecké účely a ostatky mumifikovali.
Vravíte si, že to musí byť nepríjemné či dokonca odporné miesto? Aj takýto typ zážitkov však vyznávači temného či dark turizmu vyhľadávajú.
Hroby, väznice aj psychiatrické liečebne
„Aby sme mohli hovoriť o dark turizme, musí byť prítomný nejaký temný prvok, teda niečo, čo by vyjadrovalo asociáciu so smrťou. Nemusí ísť pritom výlučne o jedno miesto nejakej tragédie. Patria sem napríklad aj múzeá, ktoré približujú hrôzy z minulosti a umožňujú ich nejakým spôsobom pochopiť alebo precítiť, ako aj pamätné miesta zahŕňajúce cintoríny, mauzóleá a kostnice,“ vysvetľuje spolutvorca instagramového profilu Dark turizmus Jakub Müller.
Tento účet ponúka tipy na zaujímavé a temné miesta, pamiatky aj prírodné javy. Nájsť tu možno informácie o dánskych močiarnych múmiách, zrúcaniny škótskych hradov, nepoužívané vlakové tunely, americké väznice s ohavnou povesťou, ale aj Oravský hrad opradený legendami a príbehmi. Na malej ploche tak dobre vidno, aký rozmanitý dark turizmus môže byť.
„Dark turizmus má mnoho podkategórií, ktoré sa vzájomne prekrývajú,“ vraví Müller. Podľa jeho slov sem patria napríklad lokality spojené s genocídami a holokaustom, teda miesta masových popráv, ako boli koncentračné tábory, nacistické centrá eutanázie alebo vražedné polia v Kambodži. Pomerne rozšírený je aj takzvaný hrobový turizmus zameraný na cintoríny, hroby slávnych osobností, mauzóleá a krypty. Tieto kategórie pritom nutne nemusia mať žiadne temné pozadie a celkom bežne ich navštevujú aj ľudia, ktorí sa jednoducho zaujímajú o históriu.
Čoraz populárnejšie sú však aj miesta, ktoré spadajú do kategórie paranormálneho turizmu, teda rôzne strašidelné miesta, ufologické hotspoty či medicínsky dark turizmus, ktorý sa orientuje na opustené sanatóriá, psychiatrické liečebne alebo lekárske múzeá s ľudskými exemplármi. Samostatnou kategóriou je cestovanie na miesta, kde došlo k jadrovým testom alebo katastrofám ako Atol Bikini, Fukušima a, samozrejme, Černobyľ.
Z Černobyľa sa stáva zábavný park
„Prvý raz som bol v Černobyli v roku 2008 a vtedy to bolo naozaj pole neorané. Boli dni, keď tam nebol vôbec nikto. Postupne sa zóna začala plniť a rok 2019 bol už na hranici Disneylandu. Teraz je niekedy problém urobiť si fotografiu osamote alebo niekam len tak nazrieť,“ vraví Dominik Orfánus, ktorý je majiteľom cestovnej kancelárie ChernobylX.