Pôsobí ako poslanecká asistentka, niekoľkokrát do týždňa však vypomáha na internom oddelení jednej z bratislavských nemocníc. „Dlhodobo ma hnevalo, že v parlamente nevieme dospieť k nejakej konkrétnej pomoci zdravotníkom a premýšľala som, čo môžem spraviť ja ako človek,“ vraví SLAVOMÍRA HENČEKOVÁ.
V rozhovore hovorí, ako môže v nemocnici pomôcť aj človek, ktorý nemá žiadne zdravotnícke vzdelanie, ale aj to, ako by pomohla pomoc zdravotníkov z mimoeurópskych krajín.
Aký ste dnes mali deň v dobrovoľníckej službe?
Ťažký a smutný. Na oddelení dnes zomrela jedna pani. Sedela som na chodbe s jej vnučkou. Plakala a ja som bola vedľa nej. Je to veľmi čerstvé a ešte to neviem celkom dobre slovne formulovať.
Vedeli ste, čo treba povedať?
Nevedela a myslím, že nech by som povedala čokoľvek, nezlepšilo by to situáciu. Iba som sedela vedľa nej, aby nebola sama.
Koľkokrát ste boli v nemocnici ako pacientka?
Vlastne ani raz. Dokonca som dosiaľ v nemocnici neabsolvovala ani veľa návštev. Nemocničné prostredia našťastie mňa aj väčšinu mojej rodinu obchádzalo.
Nebol teda pre vás šok, keď ste sa ocitli ako dobrovoľníčka v nemocnici v čase
Slavomíra Henčeková
- Právnička, akademička a poslanecká asistentka.
- Študovala v Bratislave, Prahe a v Regensburgu.
- Pôsobila na Ústavnom súde Českej republiky, momentálne je poslanecká asistentka Jána Benčíka.
- Je spoluautorkou knihy Civilný sporový poriadok a prispievateľkou do časopisu .týždeň.
pandémie?
Nebol to šok, ale v oboch zmysloch slova som bola prekvapená. Pozitívne tým, že všetci zdravotníci sú naozaj veľmi milí a príjemní. Mnohé veci ma však ľudsky zaskočili. V nemocničnom prostredí človek vidí aj veľa cynizmu a akejsi ľudskej neúcty.
Zázemie pre pacientov a pacientky je naozaj hrozné a aj pacienti sú z toho otupení a rezignovaní.
Viete posúdiť mieru vyčerpania personálu?
Asi iba čiastočne. Ja do nemocnice chodievam na štyri hodiny niekoľkokrát do týždňa a mám naozaj dosť. Vôbec si neviem predstaviť, ako fyzicky a psychicky zvládajú takúto prácu denno-denne.
Čo vás priviedlo k dobrovoľníctvu?
Dlhodobo ma hnevalo, že v parlamente nevieme dospieť k nejakej konkrétnej pomoci zdravotníkom a premýšľala som, čo môžem spraviť ja ako jednotlivec. Prácu dobrovoľníčky v nemocnici som zvažovala dlhšie, nevedela som sa však dostať k žiadnym informáciám. Aj keď by im dobrovoľníctvo pomohlo, nezverejňujú na svojich stránkach žiadne výzvy, nemotivujú ľudí, aby im pomohli.