Právnička Henčeková pomáha v nemocnici: Hnevá ma, že v parlamente nevieme zdravotníkom

Pôsobí ako poslanecká asistentka, niekoľkokrát do týždňa však vypomáha na internom oddelení jednej z bratislavských nemocníc. „Dlhodobo ma hnevalo, že v parlamente nevieme dospieť k nejakej konkrétnej pomoci zdravotníkom a premýšľala som, čo môžem spraviť ja ako človek,“ vraví SLAVOMÍRA HENČEKOVÁ.

V rozhovore hovorí, ako môže v nemocnici pomôcť aj človek, ktorý nemá žiadne zdravotnícke vzdelanie, ale aj to, ako by pomohla pomoc zdravotníkov z mimoeurópskych krajín.

Aký ste dnes mali deň v dobrovoľníckej službe?

Ťažký a smutný. Na oddelení dnes zomrela jedna pani. Sedela som na chodbe s jej vnučkou. Plakala a ja som bola vedľa nej. Je to veľmi čerstvé a ešte to neviem celkom dobre slovne formulovať.

Vedeli ste, čo treba povedať?

Nevedela a myslím, že nech by som povedala čokoľvek, nezlepšilo by to situáciu. Iba som sedela vedľa nej, aby nebola sama.

Koľkokrát ste boli v nemocnici ako pacientka?

Vlastne ani raz. Dokonca som dosiaľ v nemocnici neabsolvovala ani veľa návštev. Nemocničné prostredia našťastie mňa aj väčšinu mojej rodinu obchádzalo.

Nebol teda pre vás šok, keď ste sa ocitli ako dobrovoľníčka v nemocnici v čase

Slavomíra Henčeková

Právnička, akademička a poslanecká asistentka.
Študovala v Bratislave, Prahe a v Regensburgu.
Pôsobila na Ústavnom súde Českej republiky, momentálne je poslanecká asistentka Jána Benčíka.
Je spoluautorkou knihy Civilný sporový poriadok a prispievateľkou do časopisu .týždeň.

pandémie?

Nebol to šok, ale v oboch zmysloch slova som bola prekvapená. Pozitívne tým, že všetci zdravotníci sú naozaj veľmi milí a príjemní. Mnohé veci ma však ľudsky zaskočili. V nemocničnom prostredí človek vidí aj veľa cynizmu a akejsi ľudskej neúcty.

Zázemie pre pacientov a pacientky je naozaj hrozné a aj pacienti sú z toho otupení a rezignovaní.

Viete posúdiť mieru vyčerpania personálu?

Asi iba čiastočne. Ja do nemocnice chodievam na štyri hodiny niekoľkokrát do týždňa a mám naozaj dosť. Vôbec si neviem predstaviť, ako fyzicky a psychicky zvládajú takúto prácu denno-denne.

Čo vás priviedlo k dobrovoľníctvu?

Dlhodobo ma hnevalo, že v parlamente nevieme dospieť k nejakej konkrétnej pomoci zdravotníkom a premýšľala som, čo môžem spraviť ja ako jednotlivec. Prácu dobrovoľníčky v nemocnici som zvažovala dlhšie, nevedela som sa však dostať k žiadnym informáciám. Aj keď by im dobrovoľníctvo pomohlo, nezverejňujú na svojich stránkach žiadne výzvy, nemotivujú ľudí, aby im pomohli.