Na ihrisku sa hrá chlapec, ktorý odtiaľ nechce odísť. Je s ním aj mama, ktorú čaká stretnutie v práci. Najskôr sa pokúša so synom dohodnúť, no nezaberá to, tak zvýši hlas, až napokon povie niečo nepekné.
Podobné situácie už videl a zažil vari každý.
Všetci sme už boli aspoň raz svedkami toho, ako rodičia karhajú svoje deti či na nich kričia. Horšie je, ak sa neštítia chrliť aj nadávky a používajú slovník, ako by sa rozprávali so seberovnými - drž hubu, nerev, lezieš mi na nervy, buď už chvíľu ticho, neotravuj.
Ako pomôcť dieťaťu, ak zažilo smrť rodiča? Potrebuje cítiť, že život nezastal Čítajte Často nemôžeme, ako náhodní očití svedkovia, v parku či v obchode preniknúť do podstaty podobných scén. Nerozumieme tomu, čo sa pred nami odohráva a nevieme, či máme vôbec reagovať. A ak áno, ako?
"Aj keby ste priniesli najlepšie mienenú radu, emócie rodiča, ktoré pociťuje z danej situácie, by sa možno ešte vystupňovali a cítil by sa nahnevane, zneistene, či zahanbene," vysvetľuje pre SME psychologička a terapeutka Katarína Janotová, ktorá má skúsenosti s prácou na Linke detskej istoty a venuje sa aj sprevádzaniu a podpore ľudí zažívajúcich domáce násilie.
Aká by teda mala byť naša najlepšia reakcia, ak sme svedkom zlého prístupu rodičov k deťom?
Rozlišujte medzi hádkou a násilím
Drsné scény medzi rodičom a dieťaťom zažila už viackrát v "priamom prenose" aj tridsaťštyriročná Ema.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
