Začiatok roka 2021 sa pre Hanu Poliačikovú niesol v duchu ťažkých chvíľ. Obaja jej rodičia sa len niekoľko dní predtým nakazili covidom, keďže očkovanie v tom čase ešte nebolo k dispozícii.
Otca krátko po Novom roku previezli do nemocnice, kde ho pripojili na pľúcnu ventiláciu. Poliačikovej sa ho už nepodarilo vidieť. „Jeho telo nezvládlo boj a 12. januára nám oznámili, že zomrel v umelom spánku. Bez rozlúčky, v samote, na mieste, ktoré nemal rád,“ opisuje. Mal čerstvých 69 rokov.
Pozitívny test neskôr vyšiel aj jej mame, ktorá rovnako skončila v nemocnici.
„Zo začiatku to nevyzeralo tak kriticky, ale bola vyčerpaná zo starostlivosti o ocka, nespala a mala veľmi silné migrény. Nakoniec ju museli previezť na JIS a napojiť na pľúcnu ventiláciu. Doteraz si pamätám, ako mi volala a plakala, že jej robia zle, že ju to bolí a že jej mám pomôcť. Bezmocnosť a strach o vlastnú mamu neprajem zažiť nikomu,“ spomína Poliačiková.
Hoci jej mamu napokon z umelého spánku prebrali, covid jej nezničil len pľúca, ale aj mozog, ktorý mala v stave ako po ťažkej mŕtvici. Zomrela ako 66-ročná len niekoľko dní po svojom manželovi.
„So situáciou som sa nevyrovnala,“ hovorí Poliačiková. „Všetky obrazy toho, ako trpeli, slová, ktoré mi ešte stihli povedať cez telefón, mi idú hlavou stále. Pomáha mi rozprávať sa s bratom, s manželom, s priateľmi, ale aj s mojimi deťmi o tom, čo cítim. A som rada, že moji najbližší sa vyhýbajú toxickej pozitivite a nechajú má smútiť,“ dodáva.
Prvé Vianoce bez rodičov vraj pre ňu budú utrpením. „Vianoce som milovala. Začala som 1. decembra a skončila 6. januára. Výzdoba, pečenie, svetielka, hudba, rodina – všetko muselo byť. No teraz budem predstierať Vianoce kvôli deťom. Tešiť sa budem, až keď už bude po všetkom a ja zas zapadnem do svojej bežnej rutiny,“ priznáva.
Smútková terapeutka: Niektorí ľudia si najprv nevedia predstaviť, ako budú žiť Čítajte Ako oslavovať v takých časoch?
Hana Poliačiková patrí k tisíckam ľudí na Slovensku, ktorí budú tento rok čeliť prvým sviatkom bez milovaných osôb. Jednou z najväčších výziev je v takom prípade prebrodiť sa záplavou smútku.
Vianoce a sviatky sú v tomto špeciálne príležitosti – keďže ich mnohí chápu ako čas strávený s rodinou a blízkymi, zároveň, žiaľ, slúžia aj ako akútna pripomienka, že niekto blízky chýba.
Zdá sa nereálne fungovať ako kedysi a tiež vyhnúť sa neustálemu tlaku na pocit šťastia, ktorý sa v našich mysliach s Vianocami „musí“ spájať. Lenže ako oslavovať v takýchto časoch?
Stále je tu pandémia, ktorá zabíja, a stále sú tu aj všetky ostatné diagnózy, ktoré šli možno bokom v nemocniciach, avšak nie v konkrétnych rodinách.
Psychológovia hovoria, že ide o zaťažkávacie obdobie, ktoré môže u pozostalých viesť k prehĺbeniu depresie či osamelosti.
Ponúkajú tiež nespočetné množstvo tipov, ako s touto záťažou naložiť, najmä vtedy, ak ju človek zažíva prvýkrát. Každému z nás sú vlastné iné spôsoby, ako získať nadhľad nad stratou.
Repríza posledných Vianoc
Martin Líška je mladý muž, Slovák žijúci a pracujúci v Prahe. Aj jeho tento rok čakajú prvé smutné sviatky.
„Opomenúc rodičov, s čistým štítom hovorím, že niet osoby, ktorá by do môjho života vniesla viac zmyslu, svetla, správnych odpovedí na zložité otázky,“ hovorí o evanjelickom farárovi Martinovi, ktorý v novembri tohto roka zomrel po krátkom a ťažkom priebehu na covid-19. Mal 42 rokov, zostala po ňom manželka a deti.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
