V nemocničnom bunkri sa skrývala 13 dní. Keď Taliban prebral moc, atmosféra sa zmenila

Dvanásteho augusta o pol siedmej večer vyšla Katarína Madejová na chodbu nemocnice v Laškargáhu, hlavnom meste afganskej provincie Helmand. Chcela si zavolať s rodinou.

Prekvapilo ju ticho hlučnejšie ako zvuk streľby posledných týždňov. Hlučnejšie ako vrava pacientov a kolegov, s ktorými niekoľko dní bývali v nemocničnej pivnici.

"Možno to vyznie zvláštne, ale ak každú noc počúvate bombardovanie, naučíte sa s tým žiť. Naučíte sa pri tom aj spať. Zrazu však bolo ticho a my sme nevedeli, čo sa deje," rozpráva.

Zdravotná sestra Katarína Madejová strávila v Afganistane približne tri mesiace. Plánovala ostať šesť až deväť mesiacov, nakoniec odišla skôr.

Laškargáh bola jej tretia misia s neziskovou organizáciou Lekári bez hraníc, s ktorou spolupracuje už niekoľko rokov.

Madejová je jednou z mnohých slovenských zdravotníčok a zdravotníkov, ktorí svoje poslanie napĺňajú na zahraničných misiách. Jej príbeh je jednou z výpovedí o konfliktom sužovanej krajine v čase, keď svet žije najmä pandémiou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Afgancom hrozí hlad, rodiny vydávajú svoje malé dcéry za peniaze Čítajte 

Na začiatku roka 2021 ešte Katarína Madejová pracovala v nemocnici v Poprade. Domov si prišla "oddýchnuť" po misii v Južnom Sudáne. Po niekoľkých mesiacoch už túžila vycestovať znovu. Oslovila svoju manažérku vo Viedni, ktorá jej poslala ponuku afganskej nemocnice organizácie.

"Dostala som všetky podklady a informácie o tom, ako to tam vyzerá a čo sa tam deje. Vyzeralo to aj napriek všetkému tomu peklu dobre," hovorí Madejová. Ponuku prijala. Do krajiny prichádzala v čase, keď silnel konflikt medzi Talibanom a afganskou armádou.