Mne neprekáža, že si sa neoholila. Nie si tučná iba v týchto šatách. S guľami od nás pretiahnete všetko. Aspoň raz nebuď k***t a konečne jej to kúp.
Aj takéto výroky sa objavili v uplynulých rokoch v reklamných kampaniach rôznych značiek a firiem na Slovensku. Používajú viaceré neetické či ponižujúce prvky – rodové stereotypy, sexualizáciu, mýtus krásy aj vulgarizmy.
Ide o tie, ktorým sa napokon ušla aj anticena Sexistický kix, ktorá už päť rokov upozorňuje na problematickú a predovšetkým sexistickú reklamu na Slovensku pod hlavičkou organizácie Aliancia žien – Cesta späť.
Nominuje ich verejnosť a víťazov vyberá odborná porota a takisto hlasujúci ľudia.
Po piatich rokoch sa ľudia do projektu Sexistický kix ochotne zapájajú. Zatiaľ čo v prvom ročníku verejnosť a porota vyberali z 32 nominovaných reklám, v tých ďalších nominácie a účasť verejnosti výrazne rástli.
V aktuálnom ročníku, v ktorom iniciatíva umožnila hodnotiť reklamy z dvoch rokov, sa rozhodovalo o 116 reklamách, okrem iných napríklad aj Národnej banky Slovenska, Raiffeisen banky, očnej optiky Focus, ale aj firiem Procter and Gamble, ESET či Berto. Do hlasovania sa zapojilo vyše 3800 ľudí a rozdali bezmála 67-tisíc "dislajkov".
To, či nominácie a výhra v anticene menia prístup firiem, je veľmi individuálne.
Žena ako gazdiná, muž ako biznismen. Stereotypy v reklame majú dopad aj na psychiku Čítajte Prepískli sme to, priznávajú niektorí
Organizátorky a organizátori hovoria, že majú za sebou niekoľko úspechov, keď sa im podarilo niektoré firmy či inštitúcie presvedčiť, aby stiahli alebo upravili svoju reklamu.
Urobilo tak napríklad Nórske kráľovské veľvyslanectvo v Bratislave, ktoré chcelo verejnosti viac priblížiť takzvané nórske granty.
Vďaka nim sa na Slovensku realizovalo viacero projektov, napríklad aj pomoc týraným ženám. Bezpečný ženský dom v Prešove však na sociálnych sieťach propagovali ženskými modelkami v neprimeraných pózach, ktoré sa do kampane o týraných ženách nehodili.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
