Úžas je podceňovaná emócia. Najčastejšie ju v nás vyvolá dobrota iných

Keď ma otec o druhej ráno zobudil z tvrdého spánku, mrmlajúc som sa vypotácala na zadný dvor priamo doprostred deky, ktorú rozprestrel na zem pre mňa a mojich štyroch súrodencov.

Vzápätí preťal oblohu žiarivý pruh svetla. A potom ďalší.

Štyri nasledujúce hodiny, až kým obzor neosvietilo vychádzajúce slnko, sme strávili pozorovaním kozmického tanca, ktorý vytváral meteorický roj Perzeíd.

Moje deväťročné ja by ten zážitok opísalo ako niečo úžasné. Asi som to vystihla celkom vhodne, pretože toto slovo má silný emocionálny korelát: údiv.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dvadsať vianočných tipov na zmysluplné darčeky pre deti Čítajte 

Tieto pocity cítime, keď sa stretneme s niečím obrovským, ohromujúcim, mimo nášho bežného referenčného rámca. S niečím, čo vyvoláva pocit tajomstva a začudovania. A vzhľadom na zdokumentované výhody môže byť úžas našou najviac prehliadanou a podceňovanou emóciou.

Psychológ Dacher Keltner, zakladajúci riaditeľ Greater Good Science Center na Kalifornskej univerzite v Berkeley, strávil roky štúdiom priaznivých účinkov tejto emócie na fyzickú, duševnú a emocionálnu pohodu človeka.

"Úžas v nás vzbudzuje skôr zvedavosť ako odsúdenie. Prebúdza chuť zapojiť sa, robí nás pokornými, spoločne prežívajúcimi a altruistickými. Umlčuje ego, aby sme nepremýšľali toľko len o sebe.

Upokojuje náš mozog a ukázalo sa, že znižuje aj zápal. Inými slovami, nepodceňujte silu, ktorú dokážu vyvolať zimomriavky, hovorí Keltner.

Nad duševným zdravím detí zdvíhajú varovný prst aj pediatri. Pomôcť im zažívať v životoch viac úžasu tak, ako to v ono chladné ráno spravil môj otec, by mohlo byť súčasťou našej kolektívnej reakcie.

Odborníci prišli s návodom, ako sa dá do nášho každodenného života vniesť viac takýchto emócií.

Spomalenie detstva

Výskumy Stanfordovej univerzity ukazujú, že deti a tínedžeri potrebujú pre zdravý vývoj tri pravidelné veci - čas na hranie, možnosť vypnúť a čas strávený s rodinou. K podobnému záveru dospel v zisteniach aj Keltner.

"Ako môžete nachádzať údiv? Tak, že si doprajete voľný čas, túlate sa, necháte sa unášať alebo idete na prechádzku bez akéhokoľvek cieľa. A ďalej? Dovolíte veciam spomaliť, pustíte k sebe tajomno a zapojíte sa do tanca, vizuálneho umenia a hudby," hovorí Keltner.

Žiaľ, dnešná vysoko štruktúrovaná kultúra výchovy detí, kde sa orientujeme viac na súperenie, do značnej miery zlyháva v možnosti vôbec údiv zažívať, dodáva psychológ.