Ako pomôcť dieťaťu, ak zažilo smrť rodiča? Potrebuje cítiť, že život nezastal

Dana sa na svojho otca pamätá už iba z fotiek. Na každej sa smiali alebo pusinkovali. Zomrel, keď mala len tri roky.

Raz prišiel z práce a necítil sa dobre, tak si išiel na chvíľu ľahnúť. Keď ho o dve hodiny išiel zobudiť Danin brat, už sa nedalo.

"V pamäti mi utkvelo len to, ako všetci začali plakať. Nechápala som, čo sa deje, až neskôr mi starká povedala, že ocko je už anjelom v nebi," hovorí pre SME tridsiatnička Dana.

Po smrti otca sa jej aj bratovi veľa venovali starí rodičia. S mamou sa o ňom každý večer rozprávali. To, čo sa stalo, pochopila až s odstupom času.

Smrť rodiča je pre dieťa šokom v každom veku. Existuje však niečo také ako najviac zraniteľný vek, ak sa musí dieťa s takýmto niečím vyrovnávať? Hoci je smrť bežnou témou v kreslených filmoch a televízii, deti jej rozumejú až od istého veku.

"Takýto vek je ťažké definovať. Dieťa do šiestich rokov nevníma reverzibilitu a ireverzibilitu, nerozumie tomu, že ak niekto zomrie, už sa nikdy nevráti. Skôr to záleží od okolností, celkového nastavenia, vývinu, sociálnej opory a najmä toho, ako veľmi bolo dieťa na zosnulého emočne pripútané," hovorí psychologička Veronika Rosinová.

Ako sa dá smútiacemu dieťaťu najlepšie pomôcť?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Každé štvrté tehotenstvo sa končí úmrtím plodu. Vieme hovoriť o smútku zo straty dieťaťa? Čítajte 

Terapia je prevencia aj podpora

"Strata blízkeho otrasie celým svetom dieťaťa a ovplyvní ho na celý život. Stráca istotu, ktorú preňho rodič predstavoval, môže byť viac bojazlivé a tiež môže mať strach z toho, že príde aj o niekoho ďalšieho," hovorí psychologička Paula Synaková z neziskovej organizácie Plamienok.

V tínedžerskom veku prišla o mamu aj Laura, ktorá má dnes 27 rokov. Na rozdiel od Dany, ktorá si na otcovu smrť spomína už len hmlisto, Laura na ten deň nikdy nezabudne.

Jej mama sa dlhodobo liečila na rakovinu. Keď sa s ňou Laura po jednej z návštev v nemocnici lúčila, dala jej bozk na líce. Ešte v ten večer volali z nemocnice, že mama zomrela. Lekári sa ju ešte polhodinu pokúšali oživovať, ale už sa im to nepodarilo.

"Bol to pre mňa šok, doslova a do písmena. Dosť dlho som sedela na posteli a pozerala do prázdna. Hlavu som mala úplne prázdnu, nedokázala som v tej chvíli ani premýšľať. Neviem ani, ako dlho som tam tak v šoku sedela, po čase som sa rozplakala a nevedela som prestať," hovorí o prvých momentoch, keď sa dozvedela tú hroznú správu.

Od tej chvíle prešlo už viac rokov, no podobné záchvaty plaču máva aj dnes. Hovorí, že stratu mamy bude nosiť vo svojom vnútri ešte veľmi dlho.