Monika Hilmerová a Jaro Bekr: Nesnažíme sa spĺňať predstavu druhých

Jaro Bekr a Monika Hilmerová (zdroj: Lenka Kandravá Imrichová/ SME Ženy)

Foto: Lenka Kandravá Imrichová
Styling: Andrea Ziegler
Vizáž: Veronika Porubská

Na instagrame si navzájom posielajú srdiečka a romantické odkazy a napriek tomu, že sú spolu dlho, máte pocit, že sú čerstvo zaľúbený pár. Keď som išla na tento rozhovor, nevedela som, čo čakať. Sú takí naozaj? Alebo je to len súčasť imidžu? Po pár hodinách strávených s Monikou Hilmerovou a Jarom Bekrom som pochopila, že imidž je im úplne fuk. Jednoducho sa ľúbia a vedia si to dať stále najavo. A tá ich láska je naozaj chytľavá.

Ako sa máte a aké ste mali leto?
Monika: Máme sa dobre a leto bolo skvelé, iba mám pocit, že krátke a že veľmi rýchlo ubehlo. Ale tak to už s letami býva. Boli sme dvakrát pri mori, raz sami a raz aj s priateľmi a boli sme aj na horách.

Okrem toho sme obaja natáčali, každý v inom projekte, ja som natáčala v Česku aj na Slovensku a okrem toho som v auguste hrala v Slovenskom národnom divadle, čo je také nezvyčajné, pretože v lete bývajú divadelné prázdniny. No tento rok, vzhľadom na to, že divadlá boli dlho zatvorené, sme hrali a musím povedať, že predstavenia boli super a diváci si to užívali.

Jaro: Leto je vždy plné zážitkov a také bolo aj toto. More, slnko, priatelia, ale aj práca. Okrem toho, čo spomínala Monika, ja som bol koncom prázdnin bicyklovať. Sám.

Keďže v horách pršalo a bicyklovať sa nedalo, vybral som sa splniť si sen vidieť miesta, kde sa vylodili spojenecké vojská v roku 1944. Prešiel som (autom) asi 3000 km cez Rakúsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Belgicko a Nemecko. Videl som Omaha Beach v Normandii vo Francúzsku a Dunkirk, kde prebehla operácia Dynamo.

Chodíte takto na výlety alebo dovolenky separé často?

Jaro: Nie, nie. Toto bolo prvý raz a vzniklo to tak, že Monika mala pár dní voľna a napadlo jej, že vezme deti na chalupu a mne povedala, že si mám pár dní oddýchnuť a robiť, čo sa mi chce.

Ešte možno pred pár rokmi by som išiel s kamošmi do baru na pár dní (smiech), no teraz, keďže už zopár rokov vôbec nepijem (zo zdravotných dôvodov, pozn. red.), tak si chodím zašportovať.

A nie je to pre vás ťažké, že si spolu nemôžete dať pohár vínka?

Monika: Našťastie, nie som typ človeka, ktorému by prekážalo, že niekto druhý je alebo pije niečo iné než ja. Jaro sa aj inak stravuje, takmer neje mäso alebo mliečne výrobky, ja občas áno. Jednoducho si dáme každý niečo iné a vôbec nám to neprekáža. Ak mám chuť na pohár vínka, tak si ho skrátka dám a nemám pocit, že by nás to rozdeľovalo.