Sú ženy, ktoré vždy spravia to, čo sa od nich žiada, a dokonalosť chcú dosiahnuť za každú cenu. Inak sa trápia výčitkami, že niekomu nevyhoveli alebo neboli dosť dobré.
Navyše, naučili sa, že je jednoduchšie poslúchnuť a dodržiavať pravidlá, než riskovať konflikt. Stali sa pasívnymi, dovolili, nech veci plynú tak, ako chcú iní a vlastné názory potláčajú.
Možno ste sa v tomto opise našli aj vy. Vašu vľúdnosť, ochotu a milosť iní často využívajú a vy sa nezmôžete na iné, než to tolerovať. Ukazuje sa však, že aj dobrota môže byť ťaživým bremenom.

Najmä v období dospievania môžu dievčatá pociťovať, že od nich spoločnosť vyžaduje niečo, čo samy nechcú. Na každom kroku ich omínajú zvyšujúce sa nároky - oproti chlapcom musia v domácnosti viac pomáhať a upratovať, sú vedené k tomu, aby vedeli variť a postarať sa o rodinu. Takisto sa od nich očakávajú dobré známky v škole, nehašterivé povahy aj snaha robiť všetko tak, aby o nich mali druhí len tú najlepšiu mienku.
Na svete sú milióny podobne cítiacich sa dievčat a žien, ktoré ubíja tlak očakávaní, že budú za každú cenu poslušné, milé, dobré, nápomocné a usmievavé. Niesť v sebe toto nastavenie po celý život, však môže byť na škodu.
Práve rodová socializácia v detstve podporuje správanie, ktoré sa nazýva "syndróm dobrého dievčaťa".
Rodová zaujatosť sa začína už v detstve
„Syndróm vychádza z výchovy, ktorá je založená na rodových stereotypoch - v tomto prípade o ženách, ktoré vštepujeme a vedome alebo nevedome učíme dievčatá takmer od narodenia. Nielen v procese výchovy v rodine, ale aj v rámci školského prostredia a prístupu spoločnosti k dievčatám,“ vysvetľuje pre SME psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Nikoleta Kuglerová.