Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý súvisí s rovnosťou medzi mužmi a ženami, je neplatená práca. Starostlivosť o domácnosť, o deti, o starších členov rodiny. Ženy jej venujú oveľa viac času než muži.
Rozdiely sú najvýraznejšie najmä u párov, ktoré majú deti. Potvrdzujú to nielen mnohé dlhoročné výskumy, ale aj aktuálny Index rodovej rovnosti, ktorý zostavila Európska agentúra pre rodovú rovnosť.
„Ženy sú vychovávané a socializované k činnostiam spojeným so starostlivosťou a empatiou. Spoločnosť nám tiež predkladá, že sme v starostlivosti o rodinu lepšie a malo by nás napĺňať hrdosťou, keď túto úlohu naplníme. A ak nás to náhodou nenapĺňa, asi s nami niečo nie je v poriadku. Potom sa netreba čudovať, keď sa s tým ženy radšej stotožnia,“ vysvetľuje psychologička a rodová odborníčka PAULA JÓJÁRT.
V rozhovore si prečítate aj:
- Prečo sa málo hovorí o mentálnej záťaži.
- Aký dosah má nedostatok voľného času na psychiku žien.
- Či môžu muži argumentovať, že robia viac fyzicky náročných prác.
- Prečo je v poriadku aj chlapcom kúpiť hračkársky vysávač.
- Či by ženy mohli zručnosti nadobudnuté v neplatenej práci uviesť v životopise.
Neplatená práca o domácnosť a deti zaberá ženám podľa rôznych výskumov zhruba dva až štyrikrát viac času než mužom. Mnohé zároveň chodia do normálneho plateného zamestnania. Čo táto druhá šichta pre životy žien znamená?
Je to ako začarovaný kruh. Ako ženy sme vychovávané k tomu, aby sme sa angažovali v domácej sfére. Znamená to teda menej času na platenú prácu, ale aj na koníčky, sebarealizáciu v platenom zamestnaní alebo podnikaní.
To môže viesť k nižším zárobkom a v rodine aj k ekonomickým rozhodnutiam a kompromisom o tom, kto zabezpečí starostlivosť, keď napríklad prídu deti.
Nielen, kto zostane na materskej, ale kto bude riešiť aj bežné veci, ako OČR, starostlivosť počas prázdnin a podobne. Zväčša sa obetuje ten, kto zarába menej, alebo koho práca je vnímaná ako menej hodnotná.

Je zvyčajné, že takto ženy fungujú celý život?
Kariéra žien je nastavená inak, keďže sa od nich očakávajú rodičovské povinnosti. Priepasť medzi mužmi a ženami sa otvára najmä po 25. roku života.
Na začiatku teda môžu ženy začať budovať kariéru, ale keď sa prehupnú do povinností o deti, nastáva prepad v miere ich zamestnanosti oproti mužom.
V produktívnom veku to vedie k menšej zamestnanosti žien, no nespôsobujú to len tri roky materskej a rodičovskej. Ženy robia aj kompromisy, ktoré sa týkajú kratších pracovných úväzkov alebo prijmú prácu, ktorá nemá také perspektívne kariérne výhľady.
A potom, keď sa vymotajú zo starostlivosti o deti, prichádza starostlivosť o starších členov rodiny. Takže aj v neskoršom produktívnom veku obmedzia svoju účasť na trhu práce alebo vo verejnom živote či dokonca v politike.
Hovoríme o starostlivosti o deti. Čo ďalšie môžeme zahrnúť pod pojem neplatená práca?
Predovšetkým tam patrí starostlivosť o ľudí v rámci rodiny – okrem detí aj o starších a dospelých ľudí, manžela, partnera. Je to tiež zabezpečovanie každodenných potrieb a chod domácnosti, teda upratovanie, varenie, pranie.
A málokedy sa hovorí o mentálnej práci. Ja to volám manažment domácnosti, respektíve rodiny.
Ženy sú zvyčajne tie, ktoré držia v hlave všetky termíny, poplatky, lekárske prehliadky, upozorňujú na to, plánujú to, dávajú dokopy nákupné zoznamy a podobne. A aj keď tieto veci potom na niekoho delegujú, ony sú tie, ktoré na to musia myslieť. A druhý človek sa tým nemusí zaoberať.
Čiže sa to prejaví napríklad v situácii, keď niektoré ženy povedia – keď môjmu mužovi poviem, aby išiel nakúpiť, tak ide?
Presne tak, je to taký princíp, že veď mi povedz, čo treba urobiť a ja to urobím. Ale ide o to, že niekto na to musí zaňho myslieť a plánovať to.
Vy ste to nazvali rodinný manažment. Prečo ho teda nepovažujeme za prácu?