„Pred mojimi očami mi odchádzala najmilovanejšia bytosť. Cítila som, že keby mi zomrela, prídem o rozum. V prapodstate teda išlo o môj pud sebazáchovy, išlo o to, nezblázniť sa,“ opisuje Magda Pajanková dôvody, pre ktoré sa rozhodla darovať obličku.
Pajankovej mama bola už dlhšie odkázaná na dialýzu. Bola však veľmi oslabená a bez transplantácie obličky nemohla viesť plnohodnotný život. „Neznášam bezmocnosť a keď mi kamarátka sestrička povedala, že má kolegyňu, ktorá obličku darovala otcovi, chytila som sa toho ako topiaci slamky.“

Operácie a transplantáciu, ktorá bola úspešná i napriek komplikáciám, absolvovali ešte v roku 2006.
Išlo o výnimočný rok. Počet živých darcov sa vtedy vyšplhal až na číslo 29. Priemerne sa na podobný čin ročne na Slovensku podujme zhruba 16 ľudí. Ide stále o veľmi nízke číslo.
Od darcovstva odrádzajú mýty
Živí darcovia tvoria u nás asi len desať až pätnásť percent z celkových transplantácií obličiek. Transplantácia ľadvín od živého darcu je v súčasnosti považovaná za najlepšiu alternatívu liečby pacientov s nenávratným zlyhávaním obličiek, ktorá úspešnosťou zďaleka prekračuje úspešnosť darcovstva v prípade mozgovej smrti. Vo svete sa pritom toto číslo pohybuje až na úrovni 40 percent.