Ako bolo v škole? Dobre. A čo ste dnes robili? Nič. A čo ste mali na obed? Už si nepamätám.
Rozhovor so škôlkárom či školákom o tom, aký bol jeho deň, sa u niektorých detí končí tak rýchlo, ako sa začne. Rodič chce zúfalo zistiť, čo jeho ratolesť zažila a čo sa naučila, a tak dieťa už po ceste domov zahŕňa obligátnymi otázkami.
Dieťa sa však len málokedy rozhovorí. Vybaví to jednoslovnou robotickou odpoveďou. Ale zväčša to nerobí naschvál.
Ako ho primať k vášnivému opisu aktivít a zážitkov, ktoré mu deň priniesol?
Pýtajte sa konkrétne a otvorené otázky
V niektorých prípadoch to môže byť úplne jednoduché. Ak chcete z dieťaťa vytiahnuť skutočnú odpoveď, veľa dosiahnete už len správnym načasovaním. Pred tým, ako ho zavalíte paľbou rodičovských zisťovacích otázok, nechajte mu priestor a čas na udomácnenie sa.
Deti totiž naozaj potrebujú vyvinúť oveľa viac energie a úsilia, aby svoj deň vedeli zosumarizovať a získané skúsenosti vyjadriť slovami.
Je pravdepodobné, že krátko po skončení vyučovania či odchode zo školy, sú vyčerpané a len potrebujú čas na opätovné „dobitie batérií“ (možno aj formou výdatného občerstvenia) a tzv. dekomprimovanie. Potom sa spontánne rozhovoria.
Cítia sa veľmi podobne ako dospelý človek po náročnom pracovnom dni – jediné, po čom vtedy túži, je dať si sprchu, šálku kávy či čaju a vyložiť si na chvíľu nohy.
Preto, keď sa dieťaťa opýtate, čo cez deň robilo, z množstva odpovedí, ktoré sa mu ponúkajú, vyberie automaticky tú najjednoduchšiu – neviem.