"Dnes mám pocit, že mojej rakovine predchádzali práve vyhorenia, ale nielen z práce, no aj zo života ako takého. Počas liečby mi zobrali časť prsníka, ale ja som aj tak nepotrebovala rekonštrukciu hrudníka, skôr rekonštrukciu duše."
Hovorí Marianna Mojžišová:
O pozitívnych prípadoch v súvislosti s rakovinou sa píše málo. Má takú povesť, že keď vám ju raz diagnostikujú, stopercentne to znamená smrť.
Aj ja som to tak mala v hlave nastavené – nájdem si hrčku a určite umriem. Ale vôbec to nie je také jednoznačné. Som toho príkladom.
Pracujem ako učiteľka a v septembri 2017 som bola v Londýne na praxi so svojimi študentmi a študentkami z obchodnej akadémie.
Keďže ma kedysi pozitívne ovplyvnili všetky možné kampane o samovyšetrovaní prsníkov, zaradila som ho do svojej rutiny po sprche. A po jednej takejto sprche som si práve v Londýne našla na prsníku o tvrdšie miesto viac.
Marianna Mojžišová (49)
- V roku 2017 jej diagnostikovali nádor na prsníku. Absolvovala operáciu aj rádioterapiu, v súčasnosti je na hormonálnej liečbe. Pracuje ako učiteľka na zdravotníckej škole. Žije v Bratislave.
Bolo zaujímavé sledovať, ako mozog a psychika zaradia autopilota. Vyhodnotila som situáciu: Nachádzam sa 1500 kilometrov od domu, nemôžem s tým zatiaľ nič robiť, o tri týždne aj tak idem na preventívne sono prsníkov a uvidí sa.
Rozhodla som sa užiť si Londýn. Spravila som dobre, lebo potom sa všetko zmenilo.
Aha, čo to tu máte? Ó, áno, hrčku, pani doktorka. Takmer by som zabudla.
Znamenie osudu
Najhoršie bolo čakanie na prvé výsledky, ktoré mali potvrdiť, či som chorá, alebo nie. Dokonca som bola aj u jedného liečiteľa s kyvadlom, ktorý povedal, že to bude v poriadku.
I okolie vám hovorí – nemáš sa čoho báť, určite to bude negatívne a vy v to tiež dúfate, no na druhej strane vám niekde vnútri kričí – ježišikriste, ja zomriem.