Ochorela na rakovinu: Zvažovala som alternatívnu liečbu, presvedčili ma až lekárky

"Na stretnutí s kamarátkami v reštaurácii sa niektoré zrazu rozplakali. Bolo im vraj ľúto, čo sa mi stalo a sú z toho nešťastné. Mne vtedy doplo, že síce boli nešťastné pre mňa, ale báli sa určite aj o seba. Pochopili, že táto diagnóza môže prísť hocikomu."

Hovorí Iveta Košťálová:

Keď mal môj syn 18 rokov, ochorel na rakovinu. Vtedy, v roku 2005, som sa s týmto ochorením stretla prvýkrát. Šokovalo nás to, ale syn bol veľký optimista, urobil si maturitu a išiel aj na vysokú školu. Prežívali sme to veľmi intenzívne, no zvládli sme to celkom dobre a z ochorenia sa dostal.

Povedal vtedy peknú vec – vraj dúfa, že si to vybral za celú rodinu. O niekoľko rokov neskôr však ochorela na rakovinu aj moja mama a ona sa z nej už nedostala.

A ešte som tu bola ja. Polroka predtým, ako mi diagnostikovali rakovinu prsníka, sa mi snívalo, že prídem o vlasy. A napokon sa to v roku 2014 aj stalo.

Povedala som si, že keď to zvládol môj syn, musím ísť v jeho stopách aj ja. Že je to akási povinná jazda môjho vlaku, ku ktorému sa pripojilo niekoľko vagónikov, ako boli operácia či chemoterapia, a postupne ich budem odpájať.

Na začiatku pritom vôbec nebolo isté, ako sa to skončí. Nielen preto, že rakovina je nevyspytateľná, ale aj preto, že mi najprv lekárky museli „vyčistiť“ hlavu.

Telo som prosila, aby chemoterapiu prijalo

Vždy som mala blízko k prírodným veciam, ezoterike, chodila som na rozličné semináre o sebarozvoji. Po diagnostike som sa teda pohrávala s myšlienkou alternatívnej liečby. Ja, veľká hrdinka, som si najprv myslela, že si to vyriešim sama.