"Vo veku, v akom som ochorela, som sa vymykala tabuľkám. Moja onkologička mi minulý rok navrhla, aby sme ožarovaním utlmili činnosť vaječníkov, aby sa ochorenie nevrátilo. Nebolo to ľahké rozhodovanie, je to totiž bod, z ktorého niet cesty späť, a už nikdy nebudem môcť mať svoje vlastné dieťa."
Hovorí Alena Lettrichová:
Keď som bola mladšia, nikdy som sa do detí nehrnula. S partnerom nám vždy bolo dobre dvom, mali sme, čo sme chceli, išli sme, kam sme chceli. Zlomilo sa to po tridsiatke a keď sme si povedali, že ideme mať dieťa, bola som šťastná.
Mala som 33 rokov, keď sa nám narodila dcéra. V pôrodnici, keď mi malú priložili k prsníku, si sestrička všimla, že mám niečo s bradavkou a spýtala sa ma na to. Vtedy som zbadala, že je zvláštne vtiahnutá.
Alena Lettrichová (42)
- Keď mala 33 rokov, krátko po pôrode jej diagnostikovali rakovinu prsníka. Absolvovala niekoľko typov liečby vrátane chemoterapie, rádioterapie, hormonálnej terapie. Dnes je v remisii. Žije v Mošovciach pri Turčianskych Tepliciach.
Ako prvorodička som tomu nevenovala pozornosť, bola som rada, že mám v náručí dieťa a keď lekári neskôr povedali, že je to asi zapálená mliečna žľaza, nemala som dôvod na väčšie obavy.
Lenže prsník sa celé týždne nenalieval a dojčenie bolelo.
A tak som si po vyše mesiaci, keď som navštívila lekára, vypočula iný, nepríjemnejší verdikt.
Nádor na prsníku už bol veľký, napadnuté boli aj uzliny a biopsia ukázala, že som v treťom štádiu rakoviny. Predtým som chodila pravidelne na preventívne prehliadky aj sono prsníkov, takže to bol pre mňa veľký šok.
Z dieťaťa ani z dojčenia som sa príliš dlho tešiť nestihla.
Neverila som, že to prežijem
V mojej rodine bolo viacero žien, ktoré mali problémy s prsníkmi. Mama, stará mama aj teta si už v minulosti našli hrčky, ale našťastie nešlo o nádory.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
