Každý sa už, hoci aj nechtiac, neraz zamotal do víru klebiet. Ľudia prirodzene klebetia o všetkom, až sa môže zdať, že ide o univerzálnu ľudskú vlastnosť a potrebu.
„Ako sociálne bytosti sme sa formovali vždy v nejakých tlupách a zoskupeniach a keď sme sa naučili komunikovať, práve odovzdávanie si informácií bola pre nás často vecou prežitia. Či už išlo o informácie o jedle, chorobách, alebo predátoroch,“ vysvetľuje pre SME etikoterapeutka a koučka Bronislava Švrčková.
V pandémii sa utiahli do jaskyne. Strach vyjsť von v nich stále zostáva Čítajte Klebetenie je pozostatok určitého spôsobu komunikácie, ktorý nám skrátka robí dobre.
A hoci mu podliehajú všetci, nemá dobrú povesť a nikto sa k nemu nepriznáva rád. Klebety sú spájané výlučne s negatívnymi informáciami o ostatných a s bezduchým šírením bulvárnych tém. Možno preto, že tieto informácie sú vždy ľahšie zapamätateľné.
V akých prípadoch môžu klebety škodiť a kedy môžu slúžiť praktickým a pozitívnym účelom?
Klebetením odbúravame vnútorné napätie
Nedávne zistenia, publikované v časopise Current Biology, ukazujú, že klebety predstavujú bohatú mnohostrannú komunikáciu s niekoľkými sociálnymi funkciami.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
