Štatistiky hovoria, že v každej triede, kde je dvadsať detí, môže byť jedno s dyslexiou. Kým väčšina jeho spolužiakov číta automaticky a plynule, ono s textom bojuje, písmenká v slovách mu skáču a čítanie mu robí veľké problémy.
Mnohí ľudia si však myslia, že táto porucha súvisí so všeobecnou úrovňou inteligencie človeka. No nie je to tak. Jedinci s dyslexiou nie sú ani viac, ani menej inteligentní než bežná populácia.
Presná príčina tejto vývinovej poruchy učenia stále nie je známa, ale zdá sa, že často prebieha v rodinách. Predpokladá sa, že určité gény zdedené po rodičoch môžu spoločne pôsobiť tak, že to ovplyvňuje vývoj niektorých častí mozgu počas raného života. Podiel dedičnosti sa pritom môže pohybovať v rozpätí 40 až 60 percent.

Logopedička Martina Zubáková pre SME vyvracia desať najčastejších mýtov, ktoré o dyslexii v spoločnosti kolujú:
1. Dyslexia je zriedkavá porucha.
Vôbec nie. Vyskytuje sa v rôznych kultúrnych i jazykových oblastiach sveta a podľa Európskej asociácie dyslexie ňou trpí 9 – 12 percent ľudí (môže ísť o jedného až dvoch z 20 žiakov v triede).