Dvadsaťtriročná Laura bola tretiačka na základnej škole, keď sa konečne prišlo na to, prečo je pre ňu škola taká ťažká. Ako osemročnej jej diagnostikovali špecifické vývinové poruchy učenia - dyslexiu, dysgrafiu, dysortografiu aj dyskalkúliu.
V súčasnosti študuje na univerzite, bakalársky titul vo svojom odbore získala s hodnotením A.
Spomína si, že zo začiatku vôbec nechápala, prečo jej to v škole nejde tak ľahko, ako ostatným spolužiakom.
Deti s dyslexiou nie sú lenivé a hlúpe. Desať mýtov, ktoré im najviac krivdia Čítajte "Pripadala som si hlúpa," hovorí vysokoškolská študentka pre SME.
"Dyslexia – porucha čítania, sa u mňa prejavila hlavne ťažkosťami pri čítaní, pomalým čítaním nahlas, ťažké slová som si vždy musela prečítať po písmenkách."
Vzhľadom na ďalšie vývinové poruchy učenia, ktoré boli Laure diagnostikované spolu s dyslexiou, sa ťažkosti prejavovali aj v písaní a pravopise, rovnako aj v matematike.
Čo deťom s dyslexiou najviac pomáha a prečo im spoločnosť tak často krivdí?
Neprijatie a výsmech bolia
Martina Zubáková, logopedička z Inštitútu detskej reči, hovorí, že dieťa s dyslexiou sa napríklad nevie naučiť tvary písmen, mýli si ich a zamieňa.
"Veľmi pomaly, s námahou a nerado číta a komolí slová. Podobné ťažkosti sa môžu prejavovať aj v samotnom písaní a pravopise, v diktátoch máva veľa chýb," hovorí pre SME.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
