Kritizujete svoju partnerku za to, ako vyzerá a čo si oblieka. Správate sa žiarlivo, manipulujete, aby sa dotyčná osoba správala podľa vašich očakávaní. Nepáči sa vám, s kým sa stretáva, a snažíte sa tieto "nevhodné" kontakty obmedziť.
Človek môže veriť tomu, že spôsob, akým k iným ľuďom pristupuje, je normálny a bežný, hoci v skutočnosti môže javiť znaky násilia. Násilné správanie sa totiž často začína malými krokmi, ktoré postupne gradujú.
Násilie ako také má zároveň mnoho foriem, odtieňov a rôzni sa aj v intenzite. Prejavuje sa nielen fyzicky, ale aj slovne, psychicky, finančne, sociálne či sexuálne.
Niekedy je preto ťažké si uvedomiť alebo priznať, že sa ho človek dopúšťa. Na jednej strane nemusí mať natoľko vypestovanú sebareflexiu, na druhej strane ho môže sám pred sebou ospravedlňovať. Poznať varovné signály, že sa človek voči svojmu okoliu a blízkym správa násilnícky alebo agresívne, preto má význam.

Rôzne perspektívy
Psychológ Róbert Vavro, ktorý pracuje s ľuďmi dopúšťajúcimi sa násilia, hovorí, že ak chce človek zistiť, či je násilný, môže sa na to pozrieť z dvoch hľadísk.
Jedno sa týka toho, čo sám prežíva, druhé reflektuje pohľad ľudí, na ktorých by sa mal násilia dopúšťať.
"Môže sa teda pozrieť na to, čo dokáže vyhodnotiť sám na sebe. Pre niektorých zase môže byť ľahšie skúsiť sa pozrieť na svoje správanie z pohľadu partnerky, partnera alebo detí," vysvetľuje.
Pomôže napríklad položiť si rôzne kontrolné otázky.