Ľuboš (37) hovorí, že má pomerne dobrý život. Niekoľko rokov však vraj žil v sebaklame o svojom manželstve, blízkych vzťahoch, deťoch, viere a najmä o sebe samom.
"Po jednom z konfliktov s manželkou som si musel povedať pravdu, že mám problém s násilím," priznáva. "Aj keď nie je vo forme nejakej veľkej bitky, tak to nechcem zľahčovať. Je to veľmi zahanbujúce a bolí to. Ale je tiež oslobodzujúce priznať si to," hovorí.
Pre citlivosť témy sa rozhodol svoj príbeh vyrozprávať iba pod prvým menom. Redakcia jeho identitu pozná.
Ľuboš s manželkou tvoria pár 17 rokov. Tvrdí, že v mnohom sú harmonickí a majú sa radi, po príchode detí však zrejme na vzťahu nepracovali tak, ako mali.
"Počas tých rokov som pribral a aj to začalo byť predmetom obrovského konfliktu. Manželka bola dosť priama a ja som to nevedel prijať. Náš najväčší spor je v spôsobe, ako riešime veci. Ja komunikáciou, hľadaním kompromisov, otázkami. A ona nemá rada hádky, rozhovory," opisuje.
Viedlo to k tomu, že ju dlhodobo slovne zraňoval, nútil ju do rozhovorov aj hlboko v noci a ona sa stále viac uzatvárala. "Stalo sa, že som ju chytal za plecia, lomcoval som ňou, hodil som ju na posteľ a dialo sa to opakovane," opisuje.
Pracuje s páchateľmi násilia: Ťažko sa tvorí vzťah s tými, ktorým násilie robí radosť Čítajte Postupne začal mať strach sám zo seba, pretože svoje amoky nedokázal ovládať. Pri niektorých výbuchoch boli aj deti.
"Bol som agresívny aj voči nim – čo si to zasa spravila? Čo z teba bude? Chceš dostať? Dám ti po zadku! Dostávali zabrať. Pritom inokedy deti motivujem, chválim, ale napriek tomu som dokázal znervóznieť aj z triviálnych vecí. Uvedomil som si riziko, že by som mohol prekročiť hranicu, ktorú nechcem. Emócia vie byť silnejšia ako ja," vraví.
Ľubošovi došlo, že sa niečo musí zmeniť. "Nevedel som, čo mám robiť, vedel som len, že potrebujem aj odbornú pomoc mimo duchovnej roviny," hovorí praktizujúci veriaci.
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
