Zlé správy oznamuje tehotným ženám v dvoch krokoch. „V prvom kroku im ukážem nález, vysvetlím, ako to vyzerá, keď je všetko v poriadku a ukážem, čo je iné u ich plodu. V druhom kroku vysvetlím, čo to pre plod môže znamenať,“ vraví gynekologička EVA RUKAVICOVÁ, ktorá sa venuje prenatálnej diagnostike.
Hovorí, že lekárov nikto nepripravuje na to, ako hovoriť nepríjemné veci, a že niektoré ženy stále veria, že ultrazvuk je škodlivé vyšetrenie.
Čo presne poviete žene vo chvíli, keď viete, že existuje nejaké podozrenie na to, že jej plod sa nevyvíja správne?
Keď vyšetrujem, vždy nahlas popisujem štruktúru, ktorú práve vidím. Veľa žien má pred prvým trimestrálnym ultrazvukom naštudované, čo by sa počas vyšetrenia malo kontrolovať.
Napríklad pri zhrubnutom záhlaví nad 3,5 milimetra vysvetlím pacientke, že môže ísť o marker genetického syndrómu alebo marker zvýšeného rizika vrodenej vývojovej chyby srdca. Následne jej poviem o možnostiach ďalších vyšetrení, ktoré podozrenie potvrdia alebo vylúčia.

Dokážu ženy tieto informácie ihneď vstrebať? Aká je najbežnejšia reakcia?
Najbežnejší je asi šok. Túto informáciu vo väčšine prípadov spracujú až doma, v súkromí. Na vyšetrení sú navyše často aj s partnerom a emócie zvyčajne prejavujú až za dverami ordinácie.
Doma si pacientky prečítajú o ochorení na internete, čo situáciu často ešte zhorší. Samozrejme, veľmi závisí aj od toho, ako im lekár informáciu podá. Ja sa však snažím vysvetliť najhorší aj najlepší scenár.
Aký je najskorší termín, keď môže žena zistiť, že s jej dieťaťom čosi nie je v poriadku a môže byť u neho prítomná vývojová chyba? Je to ultrazvuk v 12. týždni tehotenstva?