Mária sa v roku 2013 ako devätnásťročná rozhodla podstúpiť interrupciu. Obvolala v tom čase viaceré gynekologicko-pôrodnícke zariadenia a napokon z Bratislavy vycestovala na kliniku do Levíc.
„V hlavnom meste bolo v danom období pomerne náročné sa objednať na interrupciu okamžite,“ hovorí mladá žena, ktorej v niektorých zariadeniach povedali, že by jej termín prvého vyšetrenia dali až o týždeň. Bála sa preto, že by termín na legálne ukončenie tehotenstva nemusela stihnúť.
V Leviciach jej ponúkli termín takmer okamžite. Absolvovala tu vyšetrenie aj zákrok.
Mária je jednou zo žien, ktoré museli pri hľadaní interrupčnej zdravotnej starostlivosti prekonať viacero prekážok – geografickú diaľku, časovú a celkovú dostupnosť služieb i väčšiu finančnú záťaž. Aj dnes, v roku 2021, sú mnohé z nich stále aktuálne.

Dostupnosť informácií o poskytovaní interrupcií je nízka, chýba aktuálny verejný zoznam zariadení, ktoré legálnu interrupciu poskytujú. Existujú tiež kraje a oblasti, kde ženy musia cestovať viac ako dve hodiny do zariadenia, ktoré interrupciu vykonáva, a problémy spôsobuje aj odmietanie vykonávať interrupcie z dôvodu svedomia či náboženského presvedčenia.
Vyplýva to z aktuálneho výskumu organizácie Možnosť voľby. Organizácia ho predstavila v pondelok počas diskusného stretnutia o zlepšení prístupu žien k bezpečným interrupciám.
Problematický je Prešovský kraj
Výskum prišiel so zistením, že zo sedemdesiatich mapovaných zdravotníckych zariadení z celého Slovenska s určitosťou poskytuje interrupciu menej ako polovica (43 %).