„Premýšľala som nad mnohými vecami. Či sa oň dokážem postarať, ako ho prijme dcéra, či sa nám nerozpadne manželstvo, čo nás čaká, aký bude mať život a či vôbec bude vďačné, že som ho priviedla na svet. Tá neistota bola veľmi zlá.“
Lekár mi nepovedal nič
Podobne ako mnoho iných žien, ktorým počas tehotenstva diagnostikujú vývojovú alebo genetickú poruchu plodu, ani Renáta Labantová spočiatku netušila, čo zistená diagnóza znamená a ako ovplyvní kvalitu života jej dieťaťa.
Že má vysokú pravdepodobnosť na postihnutie plodu, sa dozvedela na základe výsledkov krvných testov, ktoré po pätnástom týždni tehotenstva sledujú hladinu alfafetoproteinu. „Zobrali mi krv a ja som na testy vlastne aj zabudla, až kým mi jedného dňa nezavolala sestrička. Povedala, aby som hneď prišla, že výsledky neboli dobré. Keď som prišla, sestrička plakala.“
Výsledky odhalili vysokú pravdepodobnosť na vývojovú poruchu – rázštep chrbtice, teda spina bifida.
Čakať dieťa s postihnutím znamená mať aj city z trinástej komnaty (píše Soňa Jánošová) Čítajte „Lekár mi vlastne ani nepovedal, o akú diagnózu ide a čo to znamená. Prečítala som si to až na papieri a celou cestou som premýšľala, čo to tá spina bifida vlastne je. Keď som doma začala hľadať na internete a videla som obrázky bábätiek s otvoreným chrbtom, lámalo mi to srdce. Viem, že dávkovanie informácií je dôležité, no keď vám lekár nepovie nič, nedá sa čudovať, že ľudia hľadajú len na internete a niekedy sa nedostanú k správnym zdrojom.“
Rázštep chrbtice je vývojová chyba, pri ktorej nedôjde k uzavretiu stavcov chrbtice. Na Slovensku sa s ňou podľa dát NCZI ročne narodí okolo dvadsať detí. Otvorené stavce vedú k poškodeniu miechy a oslabeniu jednotlivých orgánov, najmä močového mechúra, hrubého čreva a dolných končatín. Toto poškodenie vedie k strate pohyblivosti nôh.
Pridružené sú aj poškodenia zraku, oneskorený vývin. Častou a náročnou komplikáciou je hromadenie mozgovomiechového moku v dutinách mozgu, takzvaný hydrocefalus alebo vodnatenie mozgu. Ten môže ďalej komplikovať vývoj a kvalitu života.
V prvom šoku nebola schopná o situácii hovoriť. „Prišla som domov a manželovi som len oznámila, že s naším bábätkom sa deje niečo vážne. Tak naozaj sa zhovárať sme boli schopní až neskôr.“
Jedno z dvojčiat malo závažné postihnutie: Prosila som, aby ju nepripájali na prístroje Čítajte Všetko pekné bolo odrazu preč
„Napriek tomu, že diagnóza ešte nebola potvrdená, dala som si dokopy, že pravdepodobnosť jedna ku dvom je príliš vysoká, a tušila som, že toto nebude dobré. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Všetko prirodzene pekné, čo som v súvislosti s tehotenstvom prežívala, bolo odrazu preč. Veľa som plakala a môj manžel tú správu spracúval vo vlastnom tichu.“
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
