Začiatkom tohto roka oznámil Journal of Abnormal Psychology (Žurnál abnormálnej psychológie) zmenu svojho názvu. Šéfredaktor Angus MacDonald III to zdôvodnil tým, že „na názvoch záleží“.
Spektrum diagnóz považovaných za „abnormálne“ totiž zahŕňa amnéziu a depresie, problémy so spánkom, halucinácie a mnoho ďalších ťažkostí. MacDonald napísal, že odvolaním sa na ľudí s takým širokým spektrom duševných chorôb ako na „abnormálnych“ prispieva časopis k stigmatizácii ľudí s týmito diagnózami.
Od budúceho roka bude akademický žurnál niesť nové meno Journal of Psychopathology and Clinical Science (Žurnál psychopatológie a klinickej vedy).
Keď mi v mojich dvadsiatich rokoch diagnostikovali depresiu a generalizovanú úzkostnú poruchu, aj ja som pociťoval stigmu, že ma považujú za „nenormálneho“.

Aj film môže napáchať škody
Pravidelne som počúval, ako s pejoratívnymi slovami narábali aj moji priatelia. Šialenec, blázon, schizák, pomätenec – to všetko boli všeobecné urážky kohokoľvek, nech sa už previnil hocičím.
Mohlo sa preto celkom ľahko javiť, že je v poriadku vysmievať sa tým, ktorí majú problémy s duševným zdravím – že sme nejakí čudní, hlúpi, strašidelní alebo nebezpeční.
Ani kultúrna spoločnosť nebola zhovievavá. Mal som pätnásť, keď v roku 1972 vyškrtli z prezidentského lístka Demokratickej strany senátora Thomasa Eagletona z Missouri. Jeho priestupok? Niekoľkokrát ho hospitalizovali pre depresiu a v dôsledku toho bol považovaný za nespôsobilého vykonávať politickú funkciu.
O tri roky neskôr ma babička zobrala na film Prelet nad kukučím hniezdom, oscarový film o živote v psychiatrickej liečebni a drsných liečebných postupoch, ktoré sa tam používali.