Ak nečítame, nepredstavujeme si a nerozumieme. Ako v deťoch podnietiť fantáziu?

Ležím na gauči s päťročným synom, naše holé nohy sú prepletené a naše tváre zaborené v knihách. On sa čítať ešte len učí. Začal grafickým románom Dog man od Dava Pilkeyho o superhrdinovi, ktorý je napoly psom.

Ja využívam päť minút ticha, ktoré mi venuje a takisto hltavo čítam.

"Mami, ako môžeš čítať takú dlhú knihu bez obrázkov?" pýta sa ma syn a z jeho hlasu zaznieva súcit nad mojím hrubým románom, v ktorom chýbajú pestrofarebné ilustrácie.

Zrazu sa zháčim, keď si uvedomím, že som nikdy nikomu nerozprávala o tom, čo sa odohráva v mojej mysli, keď si čítam. Je to mystické a intímne, niečo podobné ako modlitby a sny.

Snažím sa mu vysvetliť, že môj mozog vtedy akoby vzlietne.

S knihou Firekeeper's Daughter, ktorú práve čítam, sa stávam avatarom hlavnej postavy - Daunis Fontaine, osemnásťročnej dievčiny z Ojibwe, ktorá sa prediera vlhkými michiganskými lesmi v snahe zničiť miestny drogový klan.

Súvisiaci článokSúvisiaci článok Tieto knihy o výchove by si mal prečítať každý rodič, radia psychológovia Čítajte 

Pripadá mi to také skutočné a tak veľmi sa sústredím na to, aby som porozumela a dokázala rešpektovať jej svet, ktorý je taký odlišný od môjho, že keď ma syn preruší v polovici odseku, trvá mi niekoľko sekúnd, kým pristanem na gauči, späť v mojom 41-ročnom tele matky, v jednej ruke zvierajúc jeho prázdny jogurtový téglik.

Ako nás náš mozog dokáže preniesť do iných svetov? Existujú spôsoby, ako pomôcť dieťaťu naučiť sa vizualizovať a vytvárať si vlastný bohatý vnútorný svet pomocou slov? A odhliadnuc od toho, že čítanie je tá najbližšia vec k teleportácii, ktorú máme, prečo je táto zručnosť dôležitá?

Ako to funguje

Peter Mendelsund sa rozhodol dešifrovať, ako si ľudia abstraktne vizualizujú literatúru. Napísal básnickú knihu Čo vidíme, keď čítame, ktorá je predstavená prostredníctvom dizajnu, umenia a textu.