Hovorí, že žijeme vo svete, kde sa dobré oceňuje málo a to, čo sa nepodarí, sa naopak príliš preceňuje. A že ľudia v živote podceňujú starostlivosť o seba, ktorej dôležitosť by nám mali prízvukovať už v školách.
Aj to sa môže podľa profesorky psychológie MARGITY MESÁROŠOVEJ odraziť na pracovnom a osobnom vyhorení.
"Výskumy potvrdzujú, že keď ľudia prežili vysokú mieru pracovného stresu až vyhorenia, tak až táto kritická udalosť ich doviedla k prehodnoteniu dovtedajšieho života a nastavili si hodnoty a priority inak. Na to si treba urobiť plán a doslova analýzu toho, čo vás zaťažuje, čo musíte urobiť a čo nemusíte a toho sa zbaviť," vysvetľuje v rozhovore.
Nejeden človek má problém s pracovným vyťažením, ktoré vedie k vyhoreniu. Prečo podľa vás ľudia túžia ísť v práci na plný plyn až za hranu? Za čím sa ženú?
To je individuálne. Každý má iné vnútorné ambície, ktoré chce naplniť. Niektorí ľudia sú perfekcionisti a veľmi silno sa vkladajú do svojej práce. Majú veľa ideálov, nápadov, chcú všetko zmeniť, no po čase zistia, že na všetko nemajú dosah. To je veľmi frustrujúce. Veľké zaangažovanie je potom dôvodom, že človek rýchlejšie vyhorí.
Existujú však aj vonkajšie príčiny vyhorenia. Napríklad ľudia, ktorí pracujú v sociálnych službách, sú vysoko zaťažení nielen tým, že nemajú kedy oddychovať, ale aj tým, že je to emocionálne veľmi náročná práca. Stretávajú sa so smrťou, s ohrozením života.
Za vysokým pracovným nasadením môže byť aj veľký tlak na výkon zo strany spoločnosti alebo od zamestnávateľov.

Je dnes pre ľudí práca únikom alebo modlou, ktorá prevýšila iné hodnoty?
Určite existuje typ ľudí, pre ktorých je práca to najdôležitejšie. Môže to byť únik pred tým, že si nevedia zariadiť osobný život a nekladú ho na prvé miesto v rebríčku hodnôt. To je však veľmi nebezpečné, pretože sa to vzájomne prelína.

Ak je človek spokojný v osobnom živote, väčšinou je aj v práci a naopak.
Ľudia, ktorí nie sú spokojní v rodinnom živote, nemajú dobré vzťahy s partnerom, vo vzťahu s deťmi alebo žijú osamelo, úsilie neraz investujú do pracovného života.
No aj tam sa môžu postupne vyčerpať, ak nedochádza k oceneniu ich práce alebo na ňu nemajú ohlas
Keď sa hovorí o motivácii v práci, ľudia si často predstavia rôzne benefity a najmä finančnú motiváciu. Aká dôležitá je v práci napríklad pochvala či poďakovanie?
To je oveľa dôležitejšie než materiálne benefity. Výskumy už dávno ukázali, že pracovná produktivita sa nezvýši tým, že niekomu zvýšia plat.
Výkonnosť a motivácia sa skôr zvýšia, keď sa ľudia cítia na pracovisku dobre, majú uspokojivé vzťahy, pracujú spoločne na projektoch. Ale motivácia je aj vnútorná.
Čo si pod vnútornou motiváciou predstaviť?
prof. PhDr. Margita Mesárošová, CSc. (1956)
Je odborníčkou na psychológiu, sociálnu psychológiu a psychológiu práce.
Vyučuje na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach.
V rámci vedeckej a výskumnej činnosti sa venovala napríklad kvalite života žien s rakovinou prsníka, nadaniu u detí, ale aj otázkam stresu a vyhorenia v práci a starostlivosti o seba ako dôležitého faktora v pomáhajúcich profesiách.
To je tá, pre ktorú človek rád vykonáva svoju prácu. Môže byť ochranným faktorom pred vyhorením.
Niektorí ľudia majú vnútornú motiváciu nastavenú transcendentálnym chápaním hodnoty – chcú napríklad dosiahnuť všeľudské dobro a aby po nich niečo zostalo. Pracujú preto, lebo cítia, že je to veľmi potrebné pre iných.
Kedy sa toto dokáže zvrhnúť do niečoho nezdravého?
Najmä keď narazíte na to, že to nik nevníma a neocení alebo cieľová skupina ľudí nereaguje na to, čo s nimi chcete dosiahnuť.
Predstavte si, že by ste robili v ústave pre mentálne a telesne hendikepovaných, ktorí s vami nekomunikujú, máte s nimi veľa fyzickej práce a reakcia je veľmi malá. Aj toto môže človeka doviesť k tomu, že prestáva vidieť zmysel svojej práce.
Čo môže človek urobiť, ak mu chýba v práci spätná väzba, najmä tá pozitívna?