Školy vraj nie sú na deti s postihnutiami pripravené. Ale kto áno? (komentár)

Ak chcete vidieť, ako vyzerá poníženie, skúste na sociálnych sieťach navštíviť akúkoľvek podpornú skupinu rodičov detí so znevýhodnením.

Ponižujúci pritom pochopiteľne nie je život s autistom, nepočujúcou dcérou, synom s rázštepom chrbtice či predčasne narodenými dvojičkami. Príkorie nájdete v tom, čo títo rodičia musia riešiť.

V normálnom svete by išlo o miesto, kde si rodičia vymieňajú postrehy a názory. Písali by, čo a ako ich deťom pomáha a nepomáha. Ľudia by hľadali podporu v stovkách náročných situácií, ktoré ich rodiny prekonávajú, vzájomne sa vypočuli.

V normálnom svete by sa väčšina príspevkov nezačínala slovami: "Poraďte, čo mám robiť, keď nám zamietli..."

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dokážu oveľa viac. Štát pri deťoch s Downovým syndrómom nezohľadňuje nové poznatky Čítajte 

Škála toho, čo je možné zamietnuť, je pritom neuveriteľne široká. Klasikou žánru sú príspevky na automobily, invalidné vozíky, prijatie do školy či škôlky.

"Skúste ešte odvolanie, žiadajte odôvodnenie, skúste ešte zabojovať," radia si navzájom mamy.

Čítať podobné príspevky je skľučujúce, aj keď ich nemusíte žiť.