Olívia Hurbanová: Ľudí najviac uspokojuje hnev a mierny pocit frustrácie

Rozdeľovanie sa na „my a oni“ má svoje vedecké vysvetlenie a intelektuálne elity by sa mali naučiť komunikovať tak, aby nevytvárali nepriateľov. Prečo z pohľadu neurovedy nefunguje očkovacia kampaň a očkovacia lotéria môže prispieť k sebectvu?

„Mnoho štúdií ukazuje, že ak ľuďom veľa hovoríte o peniazoch, znižuje to ich ochotu pomôcť druhým a smeruje ich to k sebeckosti a individualizmu. Keby politici tieto poznatky mali, dali by sa ušetriť verejné zdroje,“ hovorí spoluzakladateľka vzdelávacej a marketingovej agentúry HighBrõws OLÍVIA HURBANOVÁ.

Vo svojej práci využíva poznatky neurovied a vytvorila koncept vzdelávania Zručnosti budúCnosti.

V rozhovore sa dozviete:

• Prečo sa mýlime, ak si myslíme, že sme racionálne bytosti?
• Ako fungujú mentálne skratky, prečo podliehame skresleniam a intuíciám, aj keď nie sú správne?
• Prečo je pre mozog nepohodlné učiť sa nové veci?
• Ako a prečo sa spoločnosť rozdeľuje na „my a oni“?
• Ako by mala vyzerať efektívna očkovacia kampaň a prečo očkovacia lotéria vzbudzuje sebectvo?
• Aké zručnosti sa ľudia budú musieť naučiť v budúcnosti?

Podobne ako u mnohých popularizátorov neurovied, aj vo vašich prednáškach zaznieva, že ľudia nie sú racionálne bytosti. Nevedia byť objektívni a ak si to myslia, veľmi sa mýlia. Nie je pre ľudí toto zistenie frustrujúce?

Spočiatku to môže byť veľmi nepohodlné, keď si uvedomíme, ako chybová je naša myseľ a koľkým skresleniam podlieha. To, čo nazývame vedomým a racionálnym rozhodnutím, je často len spätnou racionalizáciou. Jednoducho povedané, často nevieme, prečo robíme to, čo robíme.

Je napríklad nepríjemné uvedomiť si, že o vašom prijatí do zamestnania niekedy rozhoduje aj tvrdosť stoličky, na ktorej personalista sedí, alebo víkendová prehra obľúbeného športového tímu. Naozaj podliehame množstvu iracionálnych vecí, no zároveň sme múdry druh, ktorý vďaka vede dokáže túto chybovosť odhaľovať a vytvárať si nové funkčnejšie myšlienkové rámce.

Viete uviesť príklad, pri ktorom sa preskúmala takáto nesprávnosť?

Spomínali sme stoličky, ak teda personalista sedí na tvrdej stoličke zvyšuje sa šanca, že bude uchádzača vnímať ako rigidného a neflexibilného. Alebo napríklad, ak žijete v USA a ste adolescent tmavej pleti, máte šesťnásobne vyššiu šancu, že na vás polícia vystrelí v porovnaní s vašimi rovesníkmi bielej farby pleti. Špecifické črty tváre nás nabádajú k tomu, aby sme istých ľudí vnímali ako dôveryhodnejších alebo naopak nekompetentných. Dáta však ukazujú, že to s realitou nemá nič spoločné a tieto intuície sú chybné.

Podobným skresleniam a intuíciám sa nedokážeme vyhnúť, pretože sú súčasťou našej zložitej kognitívnej mašinérie. Ale čím viac o tejto chybovosti vieme, tým je väčšia šanca na jej korekciu.

Prečo teda podliehame intuíciám, o ktorých vieme povedať, že nie sú dobré?

Mentálne skratky, ktoré náš mozog používa, nemusia byť zákonite chybou. V priebehu našej evolučnej histórie nám pomáhali šetriť energiu a rýchlo sa rozhodovať. V dnešnom komplexnom svete nás však často vedú k unáhleným a nesprávnym rozhodnutiam.

Navyše myseľ sa neustále snaží čo najrýchlejšie dostať z neistoty do istoty. Neistota je pre mozog veľmi stresujúca, preto napríklad v súvislosti s pandémiou, môžeme rýchlo skĺznuť k nepodloženým záverom, ktoré nám vytvárajú iluzórny pocit istoty.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kŕmili ich, starali sa o nich, no aj tak zomierali. Na nedostatok lásky Čítajte 

Chyby a skreslenia nášho vnímania asi nie sú to jediné, čo nás ovplyvňuje.

Pravdaže nie. Človek je komplexná bytosť, ktorú ovplyvňuje množstvo faktorov. Mohli by sme hodiny hovoriť o najrôznejších, povedzme len vývinových zmenách. Napríklad našu schopnosť učiť sa, priamo ovplyvňuje aj miera stresu, ktorú prežívame aktuálne alebo sme prežili v útlom detstve. Chudoba, stres a nepodnetné prostredie, ktoré z nej plynú, stenčujú niektoré štruktúry mozgu potrebné pre učenie, rozhodovanie a regulovanie emócií i správania.

Ďalšia zaujímavá štúdia naznačuje, že deti, ktoré v období štyroch rokov vykazujú väčšiu mieru úzkosti a strachu, sa v dospelosti štatisticky významnejšie hlásia ku konzervatívnym hodnotám.

Môžeme ísť dokonca na úroveň štruktúr v našom mozgu, ktoré na vyše 70 percent dokážu predikovať, kto bude liberál a kto konzervatívec. Opäť je to však len malý kúsok veľmi komplexnej skladačky.

Ak vravíte, že mozog naozaj nemá rád neistotu, čo pre nás znamenala pandémia?