Celé jej tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa jej nemalo narodiť zdravé bábätko. V 38. týždni tehotenstva však o dcéru nečakane prišla.
"Lekári ešte pred pôrodom vylúčili infekcie a po pôrode nám povedali, že pravdepodobným dôvodom jej úmrtia v maternici bolo nešťastné zamotanie sa do pupočníkovej šnúry a tým prerušenie prívodu živín a kyslíka," hovorí pre SME Andrea Skákalová.

Veľmi ťažko hľadala odpoveď na otázku, prečo sa to stalo práve jej. Naučila sa s tým však žiť a akceptovať, že nie na všetko existuje odpoveď. Jej prípad pritom nie je ojedinelý.
Na Slovensku sa málo hovorí o tom, že podľa štatistík zomiera každý štvrtý plod. A hoci pochovať vlastné dieťa je azda to najhoršie, čo môže človeka v živote stretnúť, veľa rodičov s tým má osobnú skúsenosť.
"Štatistiky sú celosvetovo zhruba rovnaké, medzi krajinami nie sú extrémne rozdiely. Každé štvrté rozpoznané a potvrdené tehotenstvo sa končí stratou. Slovenské štatistiky sú dosť neprehľadné, pretože sa zvlášť sledujú spontánne potraty, interrupcie a potom mŕtvonarodené deti," hovorí Lucia Kubíny z občianskeho združenia Tanana, ktoré sa snaží poskytovať pomoc rodinám, ktorým sa takéto nešťastie prihodí.
Nesmierne dôležitým krokom v celom procese smútenia je posledná rozlúčka so zosnulým bábätkom.
Matkám vtedy chýba priestor
Aj napriek tomu, akého veľkého počtu žien a rodín sa predčasná strata detí týka, je zarážajúce, že sieť podporných mechanizmov a služieb, ktoré vie spoločnosť v takýchto prípadoch rodinám poskytnúť, je u nás ešte len v zárodku. Sťažuje to aj byrokracia, nedostatočná ohľaduplnosť a priestor na trúchlenie.
Keďže veľké množstvo týchto momentov straty sa stane v zdravotníckych zariadeniach, núka sa odpoveď, že práve zdravotníci by mali citlivo a s rešpektom informovať rodičov o tom, čo sa udialo a čo všetko ich ešte čaká.
V zahraničí sa však podľa Lucie Kubínyovej, ktorá pôsobí ako pôrodná dula v Banskej Bystrici, kladie oveľa väčší dôraz na celistvosť rodinnej jednotky. Je tam vytvorený priestor na to, aby to boli práve rodičia, ktorí majú hlavné slovo v starostlivosti.
S osobnými skúsenosťami so zahraničnou zdravotnou starostlivosťou sa podelila aj Skákalová, ktorá rodila v Nemecku.