Mám psychiatrickú diagnózu a nehanbím sa za to

Tridsaťosemročná Ivana Kozmálová sa zoširoka usmieva, vedľa nej stojí jej malá dcéra. Fotografia zachytáva rodinný výlet spojený s plavbou po Dunaji.

„Dnes máme za sebou krásny výlet. Krásny, lebo som z ničoho nedostala panický záchvat,“ píše v príspevku. Na svojom instagramovom profile s názvom Môj život nanovo otvorene hovorí o svojom boji s generalizovanou úzkostnou poruchou, ktorá sa u nej naplno rozvinula práve po narodení dcéry.

„Vo chvíli, keď má byť žena najšťastnejšia, som neustále mávala panické záchvaty,“ vraví. Úzkosti, spojené s fyzickými prejavmi ako búšenie srdca či ukrutné bolesti brucha, sa u nej objavovali denne z najrôznejších podnetov.

Obavy a úzkosti ju paralyzovali do takej miery, že nebola schopná ísť na malý nákup, prevziať balík od kuriéra a výrazne limitovali aj jej rodinný život.

Potom, ako s pomocou manžela vyhľadala pomoc, začala s liečbou a dlhodobou psychoterapiou, sa jej stav zlepšil. Asi po roku sa rozhodla, že o svojich ťažkostiach bude hovoriť otvorene.

Nepredvídateľní a nepochopiteľní

„Jednoznačne o tom treba hovoriť nahlas a bez hanby. Vlastne ani neviem, prečo bola hanba okolo duševného zdravia vytvorená. Tak, ako je každému jasné, že liezť na skaly bez istenia je životunebezpečné a nikto o tom ani nezapochybuje, tak by malo byť samozrejmé vyhľadať odbornú pomoc, keď nás trápi duša. Pri mnohých diagnózach sa hrá o čas a len včasná diagnostika a liečba zachráni človeku život,“ vraví Kozmálová.

Vo svojich príspevkoch hovorí aj o svojich sedeniach u terapeuta a odhaľuje dávne traumy, ktoré mohli stáť na začiatku jej ťažkostí.