Fotografia nórskeho mužského a ženského tímu plážovej hádzanej, ktorá sa začala šíriť v júli internetom, bije do očí.
Sú na nej muži v dlhých tielkach a krátkych nohaviciach takmer až po kolená a vedľa nich ženské hráčky, ktoré majú na sebe športové podprsenky a bikiny odhaľujúce nohy a značnú časť pozadia.
Fotka sa objavila krátko potom, ako sa nórsky tím plážových hádzanárok rozhodol vzdorovať zaužívaným pravidlám a v zápase na Majstrovstvách Európy si športovkyne obliekli namiesto predpísaných bikín šortky.
Mnohé totiž bikiny považujú za nepraktický a ponižujúci odev, ktorý ich prehnane sexualizuje a odpútava pozornosť od výkonov.
Nórske hráčky sa na problém s úbormi sťažujú najmenej od roku 2006 a tvrdia, že ich rozhodnutie obliecť sa proti pravidlám nebolo nečakané.
Chceli vraj upozorniť na dvojaký štandard, keďže od mužských kolegov sa nevyžaduje, aby súťažili v odhaľujúcich úboroch. Tím za túto rebéliu dostal pokutu 1500 eur.
Zároveň znovu upozornil na už dlhšie prebiehajúcu debatu o sexualizácii žien v športe, proti ktorému sa ozýva viacero zahraničných športovkýň z rôznych športových disciplín.
Tie slovenské sa k problematike stavajú opatrne.
"Keď hrávame turnaje u nás na Slovensku, máme oblečené tielko a šortky, ale na medzinárodných turnajoch by sme mali mať bikiny. Osobne s tým problém nemám, akceptujem, že je to takto nastavené," hovorí plážová hádzanárka Dominika Kodajová.
V rukách to majú muži
Vo všeobecnosti platí, že pravidlá obliekania v akomkoľvek športe závisia od jeho riadiacich orgánov.
Základným pravidlom je, aby oblečenie nebolo urážlivé a neprístojné a aby neznevýhodňovalo daného športovca či športovkyňu.

Niektoré tímy tak môžu mať na výber viacero typov úborov - napríklad plážový volejbal umožňuje ženám nosiť nielen bikiny, ale aj jednodielne plavky, tielka či v chladnom počasí aj legínsy - zatiaľ čo iné, ako napríklad v prípade plážových hádzanárok, na medzinárodných súťažiach podliehajú obmedzeniam a obliecť si smú len bikiny.
Moc týchto orgánov, či už na národných alebo medzinárodných úrovniach, sa zväčša koncentruje v rukách mužov. Podľa dát Európskeho parlamentu bolo v roku 2015 na všetkých rozhodovacích pozíciách v európskych športových federáciách len okolo 14 percent žien.
Sú to teda práve muži, kto vytvára „športovú kultúru“.
Na tohtoročnom európskom šampionáte v umeleckej gymnastike vo Švajčiarsku sa vzopreli pravidlám obliekania aj ďalšie športovkyne.
Aby ukázali svoj postoj k sexualizácii, nemecké gymnastky si obliekli celotelový úbor, namiesto bežného obtiahnutého dresu, ktorý odhaľuje nohy až po zadok a pripomína plavky.
Keď muži ukazujú viac
V určitých športoch súvisia pravidlá obliekania s výhodami alebo nevýhodami, ktoré môže daný odev priniesť.
Napríklad pri plávaní majú muži nariadenú krátku verziu plaviek, ktoré nesmú siahať nad pupok a pod kolená.
Celotelové plavky by totiž mohli znižovať odpor vody, a tak zvýhodňovať plavca. Muži sú pri tomto športe podľa nariadení odhalenejší ako ženy, nejde však o cielenú sexualizáciu ich tiel.
Všetko spustila Sarah Vossová, ktorú nasledovali dve ďalšie kolegyne z tímu. Športovkyne podporila aj ich národná federácia, ktorá odporučila, aby ženské športovkyne nosili oblečenie, v ktorom sa cítia pohodlne.
Celotelový úbor pritom v súťažnej gymnastike vidno zriedka. Obvykle si ho športovkyne obliekajú z náboženských dôvodov. Pravidlá Medzinárodnej gymnastickej federácie ho však všeobecne povoľujú.
Gymnastky majú viacero dôvodov, prečo im odhalené telo niekedy prekáža. Býva to napríklad vo vyššom veku, ale napríklad aj v čase, keď majú menštruáciu.
„My ženy sa chceme vo svojej koži cítiť dobre. V gymnastike je to čoraz ťažšie, keď vyrastáte zo svojho detského tela. Ako malé dievča som obtiahnuté outfity nevnímala ako problém, ale keď sa mi začala puberta a keď prišla prvá menštruácia, cítila som sa čoraz nepohodlnejšie,“ povedala Vossová pre nemeckú verejnoprávnu televíziu.