Presviedčanie nemusí stačiť. Ako s deťmi hovoriť o hoaxoch?

BRATISLAVA. Schopnosť uvedomovať si, že informácie, ktorým by sme mali veriť, majú byť založené na faktoch a dôkazoch, a nie na mýtoch, polopravdách a fámach, prichádza väčšinou až s vekom a vzdelaním.

Dieťa sa málokedy zamýšľa nad tým, či je ozaj pravda, keď si niečo prečíta na internete, alebo keď sa od kamaráta dozvie zaručenú informáciu o tom, že ak zhltne žuvačku, zalepia sa mu črevá.

"Pri deťoch hrozí najmä to, že atraktívne podanie, čo rôzne hoaxy a konšpiračné teórie poskytujú, prevládne nad objektívnymi faktami. Tým, že v dnešnej dobe sú fakty a nepodložené tvrdenia často kladené na rovnakú úroveň, obávala by som sa najmä o to, že deti nebudú poznať hodnotu informácie a nebudú vedieť rozoznať objektívne poznanie. Samozrejme, stane sa to, len ak ich k tomu nebudeme viesť," hovorí pre SME psychologička a lektorka mediálnej výchovy zo SAV Kristína Blažeková.

Súvisiaci článokSúvisiaci článok Vina sa pre ne stala reflexom. Prečo sa matky cítia vinné za to, že pracujú? Čítajte 

Ako najlepšie môže rodič komunikovať s dieťaťom, aby sa rozvíjalo jeho kritické myslenie a bolo schopné samo rozlišovať mýty od faktov?

Presviedčanie nemusí byť účinné

"Je dôležité deti učiť vytvárať si vlastný názor, kriticky rozmýšľať, uvažovať o veciach, byť zvedavý a zisťovať si informácie z rôznych zdrojov," hovorí pre SME Estera Kövérová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Pracuje s mladými ľuďmi ohrozenými radikalizáciou a extrémizmom a venuje sa aj téme hoaxov.