BRATISLAVA. Schopnosť uvedomovať si, že informácie, ktorým by sme mali veriť, majú byť založené na faktoch a dôkazoch, a nie na mýtoch, polopravdách a fámach, prichádza väčšinou až s vekom a vzdelaním.
Dieťa sa málokedy zamýšľa nad tým, či je ozaj pravda, keď si niečo prečíta na internete, alebo keď sa od kamaráta dozvie zaručenú informáciu o tom, že ak zhltne žuvačku, zalepia sa mu črevá.
"Pri deťoch hrozí najmä to, že atraktívne podanie, čo rôzne hoaxy a konšpiračné teórie poskytujú, prevládne nad objektívnymi faktami. Tým, že v dnešnej dobe sú fakty a nepodložené tvrdenia často kladené na rovnakú úroveň, obávala by som sa najmä o to, že deti nebudú poznať hodnotu informácie a nebudú vedieť rozoznať objektívne poznanie. Samozrejme, stane sa to, len ak ich k tomu nebudeme viesť," hovorí pre SME psychologička a lektorka mediálnej výchovy zo SAV Kristína Blažeková.
Vina sa pre ne stala reflexom. Prečo sa matky cítia vinné za to, že pracujú? Čítajte Ako najlepšie môže rodič komunikovať s dieťaťom, aby sa rozvíjalo jeho kritické myslenie a bolo schopné samo rozlišovať mýty od faktov?
Presviedčanie nemusí byť účinné
"Je dôležité deti učiť vytvárať si vlastný názor, kriticky rozmýšľať, uvažovať o veciach, byť zvedavý a zisťovať si informácie z rôznych zdrojov," hovorí pre SME Estera Kövérová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Pracuje s mladými ľuďmi ohrozenými radikalizáciou a extrémizmom a venuje sa aj téme hoaxov.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
