Dnes už žene stačí na pobúrenie puritánskeho publika málo. Stačí si dať na sociálne siete fotografiu v plavkách. V lete. Pri bazéne či pri mori.
Nemusíte byť ani premiérka, prezidentka či členka parlamentu, na ktorej imidž a jeho zasadenie do kontextu sa prihliada o čosi prísnejšie.
Aby ste sa stali terčom nevyberanej kritiky stačí, že ste politička, hoc aj bez verejnej moci.

Keď predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová na svojich sociálnych sieťach zverejnila fotografiu pri bazéne, netrvalo dlho, kým sa spustil vodopád mudrlantských rečí o tom, aké obliekanie a prezentácia sú hodné žien v politike.
Treba povedať, že je apriori jedno, že ide práve o Bihariovú. Podobných rečí o nevhodnosti výstrihov či dĺžke sukne sa v minulosti napočúvali aj iné slovenské političky od Ivety Radičovej cez Renátu Zmajkovičovú až po Janu Bittó-Cigánikovú.
Ak prekročíme hranice Slovenska, takéto prípady pripomínajú prípad fínskej premiérky Sanny Marinovej z minulej jesene, keď svet nedokázal predýchať, že v módnom časopise pózovala so šperkom na hrudi a s výstrihom. To bolo pohoršenia!
Vraj – takto (a kadejako inak) sa političky nefotia, nech by mali akékoľvek pekné telo. Ale naozaj? A prečo vlastne nie?