SME
reklama

Onanisti aj sexuálne komentáre. Čo zmeniť, aby sa ženy vonku cítili bezpečne?

Odborníčky a odborníci ponúkajú riešenia.

Ilustračné foto. (Zdroj: Unsplash / João Ferrão)

Mladá sedemnásťročná žena cestovala vo vlaku smerom do Bratislavy. Oproti nej si sadol neznámy muž, strčil si ruku do nohavíc a začal masturbovať. Vyzývavo sa na ňu díval, oblizoval si pery, usmieval sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Týmto príbehom žili v polovici júla slovenské sociálne siete aj médiá. Mnohí sa čudovali, ako je možné, že vo vlaku plnom ľudí sa mohlo také niečo udiať. Naokolo totiž boli ďalší cestujúci, no nik nezasiahol.

Skúsenosti žien so sexuálnym obťažovaním či s mužmi, ktorí sa na verejnosti obnažovali a masturbovali, pochádzajú z rôznych miest. Vlaky, MHD, ulice, parky, kúpaliská – ide o náhodné, ničím nespojiteľné miesta.

Páchatelia si nárokujú akýkoľvek priestor. V praxi to znamená, že obete obťažovania nemusia mať zaručený pocit bezpečia nikde, dokonca ani keď sa niektorým miestam radšej vyhýbajú.

To vedie k otázke, či vôbec v tejto súvislosti dokáže byť verejný priestor pre ženy úplne bez rizík a slobodný.

Denník SME preto oslovil odborníčky a odborníkov s otázkami, či sa dá pocit bezpečia žien vonku zvýšiť a ako. Pozreli sme sa tiež, ako k tejto problematike pristupujú v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viacerí experti hovoria, že v rámci prevencie a zabezpečenia verejného priestoru je ešte určite veľa práce. Oblastí, v ktorých sú potrebné zmeny, je viac. Od dizajnovania miest cez osvetu spoločnosti až po zákony.

Ako nadizajnovať lepšie mesto

To, či sa ženy cítia vo verejnom priestore bezpečne, do veľkej miery súvisí s plánovaním verejného priestoru.

Pražské združenie Women Public Space (WPS) pred niekoľkými rokmi pripravilo publikáciu s radami, ako majú mestá pri plánovaní verejného priestoru myslieť na rozličné skupiny ľudí vrátane žien. Do WPS patrí aj urbanistka Milota Sidorová.

"Na bezpečnosť pohybu v meste sa dá nazerať z dvoch hľadísk. Jedno je napríklad o komforte za denného svetla a nemusí nutne súvisieť so sexuálnym obťažovaním. Napríklad ak má žena deti, rieši otázku, ako sa s nimi bezpečne dostane do škôlky, školy, ako využije MHD. Druhá vec sa týka toho, že keď deti rastú, ak hovoríme o dievčatách, či pre ne máme dostatočné množstvo bezpečných verejných priestorov," vysvetľuje Sidorová.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako príklad dáva Barcelonu, kde vytvorili sociálnu službu špecificky zameranú na dievčatá na námestiach, ktoré sú pre mladých ľudí najexponovanejšie a kde sa najviac združujú.

"Postavili tam unimo kontajnery a sociálni pracovníci hovoria najmä s mladými ženami o tom, ako vyzerá sexuálne obťažovanie, aké správanie je bezpečné, ako rozpoznať bezpečný sex, rozdávajú im kondómy," približuje Sidorová.

Samostatnou otázkou je nočný život. Urbanistka robila napríklad v rámci Bratislavy nočnú prechádzku mestom a ako problematický príklad dáva Krížnu ulicu.

"Je na nej veľa barov a kaviarní, ale na ulici tam parkujú aj autá a zasahujú do chodníka. Stáva sa, že priestor na chôdzu je extrémne zúžený, takže môže byť veľmi kontaktný. Prechádzali sme tadiaľ so ženami a veľmi rozlišovali nočnú prevádzku typu kaviareň, kde vonku sedia aj ženy, a typu piváreň, kde sedia len muži. V momente, keď videli iba mužov a zúžený priestor, lebo tam parkovalo auto, nastával u nich moment úzkosti, dokonca mali tendenciu prejsť na druhú stranu cesty," opisuje.

Sidorová vraví, že riešení, ako spraviť mesto alebo hromadnú dopravu pre ženy bezpečnejšie, je viac.

Okrem bezbariérových a dostatočne širokých chodníkov cez dobre osvetlené ulice či podchody až po prehľadné a bezpečné MHD zastávky.

"Keď sa majú ženy samy presúvať z barov domov, necítia sa veľmi bezpečne. Často si zoberú taxík, zatiaľ čo muž ide pešo aj cez pol mesta, lebo sa necíti ohrozený. A ak nemá na taxík, je odkázaná na MHD. V takom prípade je veľmi dôležité spraviť zastávky čo najprehľadnejšie a osvetlené. Pomáha, ak je v rámci nich informácia, kedy ide najbližší spoj. Je iná situácia, keď stojíte na zastávke a električka ide o dve minúty, a keď ide o dvadsať minút. Ak by ste sa necítili bezpečne, tak ten priestor opustíte," vraví Sidorová.

Zmeny sa môžu udiať aj v dopravných prostriedkoch.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C85GA na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťZatvoriť reklamu