Venuje sa výskumu Slnka a vedcov prirovnáva k brankárom. Málokedy im tlieskajú

„Slnko ma v minulosti nikdy veľmi nezaujímalo. Je tam hore, ráno vyjde, večer zapadne a to sa mi vždy zdalo celé, vraví MICHAELA BRCHNELOVÁ, ktorá sa na belgickej Katolíckej univerzite v Leuvene venuje vesmírnemu inžinierstvu a výskumu Slnka.

„Astronómovia často skúmajú aktívne galaktické jadrá a čierne diery na konci galaxie, ale Slnko je tu za rohom. Veľmi potrebujeme spoznať, ako a prečo sa na ňom dejú niektoré javy a mnohé veci stále nevieme, “ vraví dnes.

Brchnelová prednedávnom za svoj výskum získala Cenu Amelia Earhart Fellowship pre mladé vedkyne, ktoré svoj výskum zameriavajú na letectvo a kozmický priemysel. Ocenenie sa udeľuje od roku 1938 a Brchnelová je doposiaľ jedinou Slovenkou, ktorá ho získala.

Bolo tam ešte jedno dievča

Jej vesmírna kariéra sa začala už v detstve, keď navštevovala Astronomický klub Bratislava. „Našťastie bol zadarmo, lebo mamina nebola veľmi nadšená tým, koľko krúžkov mi museli v detstve financovať,“ spomína dnes úspešná vedkyňa.

Neodradilo ju, že výpočty boli pre ňu spočiatku náročné, ani to, že do krúžku chodilo okrem nej už len jedno ďalšie dievča.

„Vetu: Bolo tam ešte jedno dievča, som vo svojom živote vyslovila naozaj mnohokrát. Postupne sa to síce zlepšuje, no ženy najmä v oblastiach astrofyziky a kozmického inžinierstva sú stále celkom raritou,“ hovorí Michaela Brchnelová.

Najviac to pociťovala počas štúdia na holandskej Delft University of Technology (TU Delft). Táto škola bola pre ňu jasnou a prvou voľbou, pretože sa priamo sústreďuje na vesmírnu techniku a študenti sa už od prvého ročníka môžu zapájať do rôznych vesmírnych projektov. Kolegýň však mala minimum.

„Študovala som veľmi technický odbor na veľmi technickej škole, takže so ženami som sa tam v podstate mimo voľného času ani nestretávala. V budove môjho odboru počas magisterského štúdia dokonca neboli ani ženské záchody. Budova zo zákona musela mať toalety pre hendikepovaných, no keďže ju navštevovalo asi len päť percent žien, a kedysi ich bolo ešte nemej, nebolo potrebné, aby mali samostatné toalety,“ spomína.

Situáciu sa podľa nej nepodarí rýchlo zlepšiť ani kvótami.