Keď sú v práci, myslia na to, že by mali viac času tráviť s deťmi, keď sú s nimi, rozmýšľajú nad nedoriešenými pracovnými záležitosťami.
Muži si myslia, že môžu mať rovnováhu medzi prácou a rodinou, ženy už menej Čítajte Snívajú o pohodovom víkende s rodinou, ale keď sa im podarí zrealizovať ho, deti počúvajú len na pol ucha, pretože myseľ ostáva zaseknutá v práci.
A cítia sa za to vinné.
Slovné spojenie „pracujúca matka“ je však prinajmenšom rovnako čudné ako „pracujúca žena“.
Prečo by sa mali ženy cítiť vinné za to, že pracujú? Ako sa môžu realizovať bez toho, aby sa cítili zle, že deti zanedbávajú?
"Je to náročne pre nás všetky. Nie sme nešikovné ani hlúpe. Ak nemáme priaznivé ekonomické zázemie od partnera alebo od rodiny, je to vyčerpávajúci maratón s množstvom každodenných kompromisov. Snažím sa vyhodnocovať, na čo ešte mám, kde je moja hranica, čo už nezvládnem, čo vypustiť a čo si budú pamätať moje deti, keď vyrastú. Neustále balancujem medzi prácou a spoločným časom s nimi," hovorí pre SME o svojich skúsenostiach dokumentaristka Diana Fabiánová.
Každý deň je vedomým vyhodnocovaním
Aj ju, tak ako drvivú väčšinu matiek, často sužujú pocity viny. Myslí si však, že ich dostávajú podvedome dedične do vienka všetky ženy.
"Snažím sa ich racionalizovať, vedome s nimi pracovať. Ako Pipi Dlhá pančucha, občas vediem monológ sama so sebou - keby som nepracovala, nemali by sme na spoločné zážitky v čase voľna, nemohli by sme žiť životným štýlom, z ktorého profituje celá rodina aj deti. Nemala by som z čoho platiť ich obľúbené športy, aktivity, cudzie jazyky,“ hovorí o prekonávaní fenoménu, ktorý v angličtine poznajú pod termínom "working-mom guilt". Vina pracujúcej matky.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
