Logopedička: Veľa ľudí si myslí, že za zajakávanie môžu traumy z detstva. A to je mýtus

Predstavte si, že sa učíte cudzí jazyk. Vaša reč je vtedy neplynulá – habkáte, hovoríte trhane, rozmýšľate, ako slová správne poukladať.

Ak by vám vtedy niekto povedal frázy typu „máš čas, pokojne, nadýchni sa“, vyrušilo by vás to, zabudli by ste, čo ste chceli povedať a možno by ste nakoniec úplne rezignovali. Podobným komentárom sú často vystavované aj deti so zajakavosťou. A tiež im veľmi nepomáhajú.

„Ak deti so zajakavosťou zažijú výsmech pre to, že „čudne“ rozprávajú, veríme, že to zvládnu a povedia – áno, mne sa to občas stáva, chodím na logopédiu. Vedieť sa zastať samého seba, aj to je jeden z cieľov v terapii,“ hovorí v rozhovore o zajakavosti logopedička HANA LACIKOVÁ z Inštitútu detskej reči v Bratislave.

Ako často sa porucha plynulosti reči – zajakavosť – vyskytuje v populácii?

Zajakavosť je oblasť logopédie, ktorá je pomerne dobre preskúmaná a štatistiky sú dosť presné. V populácii dospelých je to jedno percento, v detskej populácii štyri až päť percent. Zajakavosť sa najčastejšie objaví u detí vo veku medzi dva a pol až šiestym rokom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Komik Hudák o zajakávaní: Milionkrát som sa zasekol na tom istom slove, nikdy som to nevzdal Čítajte 

Je zajakavosť niečo, čo si so sebou človek nutne nesie celý život?

Áno, zajakavosť je na genetickom základe. Je to „balíček“, s ktorým sa dieťa narodí a ktorý sa prejavuje v rôznej miere.

Dedí sa ako modré oči či talent na matematiku.

Ak dieťaťu bola zajakavosť diagnostikovaná v štyroch rokoch, ale prejavy neplynulostí odznejú, stále je v ňom, lebo nevieme, či sa znovu neprejaví v puberte, alebo v dospelosti.

Jej prejavy môžu byť rôzne a niekedy už možno neplynulosti či bloky v reči u dospelých ani neevidujeme. Je aj skupina dospelých ľudí so zajakavosťou, ktorá primárne príznaky nemá, ale prežívanie v súvislosti s komunikáciou má ako ľudia so zajakavosťou.

To je aké?

Manažujú svoju reč tak dobre, že to ani nespoznáte. Len oni vedia, koľko námahy musia vynaložiť, aby boli plynulí. Prežívanie pocitov a postojov ku komunikácii je u každého človeka iné, a tak je aj u každého človeka so zajakavosťou, s celou paletou prežívania.

Je veľmi dôležité, aby si aj odborníci v spolupráci s človekom so zajakavosťou uvedomili, ktorý terapeutický prístup zvolia.

Z čoho majú na výber?