„Nebránila sa.“ „Nič nepovedala.“ „Je to predsa moja frajerka.“ „Veď som videla, že to chce.“
Tieto a podobné vety dnes zaznievajú ako ospravedlnenie a vysvetlenie. Majú naznačiť, že súhlas so sexom je často nejednoznačný, vypovedaný medzi riadkami. Alebo že ho vlastne vôbec netreba, pretože predsa ide o samozrejmú vec.

Už onedlho nás možno čaká diskusia, ktorá na tento vágny stav upriami pozornosť. Na politickej úrovni totiž tému otvorila ministerka spravodlivosti. Mária Kolíková pripustila, že uvažuje nad zmenou definície znásilnenia.
Podľa vzoru iných krajín a po apele ľudskoprávnych organizácií by sa zaň mohol považovať aj sex bez súhlasu.
Vzhľadom na to, ako žalostne u nás prebieha diskusia o akomkoľvek sexuálnom násilí a možnosti rozhodovať o svojom (najmä ženskom) tele, to bude náročná debata. V lepšom prípade len trápna, v horšom znevažujúca a zraňujúca.
Viesť ju však musíme. Najmä preto, že káuz v štýle Dominik Feri, ktorý s nejakým súhlasom nestrácal čas, bude aj v našom prostredí pribúdať.