Psychologička: Pri detských strachoch je základom komunikácia. Nezomiešňujte a nezľahčujte ich

Nemáš sa čoho báť. Je to úplná hlúposť. Také veľké deti sa už neboja. Rodičia často podobnými vetami v dieťati strach len prehlbujú, namiesto toho, aby mu pomohli prekonať ho.

„Ak do ambulancie príde dieťa, ktoré sa bojí strašidiel a je presvedčené, že ich doma majú, nepokúšam sa dieťa spochybniť. Skôr sa snažím tie strašidlá poľudštiť,“ hovorí klinická psychologička PATRÍCIA VESEL GANOCZYOVÁ z I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

V rozhovore pre SME vysvetľuje, že aj prekonaný strach sa u dieťaťa môže v budúcnosti znovu objaviť a radí, ako pracovať so strachom zo školy, z tmy či z prvej noci bez rodičov.

Ako zasiahol covid do života bojazlivých detí?

To závisí od toho, či boli úzkostné ešte pred ním. Šikanovaným deťom sa dištančným vyučovaním dočasne uľavilo. Deťom, ktoré boli už pred covidom úzkostné, neisté či vystrašené, prípadne zažili chorobu či smrť blízkeho, sa ich úzkosti mohli vyhrotiť. Aj tu však platí, že deti sú do veľkej miery iba také úzkostné, ako sme úzkostní my dospelí.

Ak sa sami nedokážeme popasovať s vlastnou neistotou, ak nechránime deti a nedávkujeme im „ťažoby sveta“, spoluvytvárame atmosféru, v ktorej sa nedá nebáť sa všetkého okolo.

Je skvelé, ak deťom ukazujeme dospelácky vzor, v ktorom nie sme dokonalí superhrdinovia, ale dospelí ľudia, ktorí sa aj napriek neistotám a obavám dokážu s ťažkosťami vyrovnať, konštruktívne ich spracovať a vďaka vlastným zdrojom rásť.

Hoci je strach prirodzenou súčasťou života, môže nadobúdať až nezdravé a obmedzujúce rozmery. Ako sa prejavuje nezdravý strach u detí?