Aj Alžbeta Gwerková vytŕčala z davu. Zanietenú demokratku popravili nacisti

Odkedy Alžbetu Gwerkovu 10. novembra 1944 nacisti zatkli, nemal o nej jej manžel žiadne informácie. Snažil sa ju vypátrať, obracal sa na patričné úrady, no jeho snaha bola márna. Smutnú pravdu o jej osude sa dozvedel až po skončení vojny.

"V masovom hrobe v Kremničke sa našla žena malej, silnej postavy, gaštanových vlasov bubikopf, širšia v obličaji. Na sebe mala sivý dlhý zimník, drapový sveter s ružovou obrubou okolo krku a vreciek, tmavosivú pruhovanú blúzu, tmavosivú sukňu, tmavohnedé pančuchy, žlté gumené sňahovky, na vrchu kožušinová lemovka na boku sa zapínajúca. Doktor Petelen poznal v nej Alžbetu Gwerkovú, profesorku a ženu akademického maliara Gwerku z Banskej Štiavnice," stálo v protokole vystavenom po otvorení hrobu.

Byť demokratkou nie je ľahké

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Režisérka Grusková: Na Gwerkovej ma zaujala absurdita jej smrti Čítajte 

Alžbetu Gwerkovú, rodenú Göllnerovú zavraždili nacisti 18. decembra 1944. Tak ako väčšinu zo 747 ľudí, ktorí zahynuli v Kremničke, aj ju popravili strelou do hlavy. Dôvodom bola jej pomoc partizánom, zapojenie sa do revolučného národného výboru a aj jej hlboké demokratické postoje.

Kým dielo jej manžela, maliara Edmunda Gwerka, je dnes dobre známe, Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú napriek jej pozoruhodnému životu verejnosť len objavuje. Momentálne sa mu venuje výskum viacerých vedkýň a vznikla o nej divadelná inscenácia.

"Byť demokratkou nie je ľahká vec," uvedomovala si doktorka Alžbeta Göllnerová v januári 1938, keď počas svojho štúdia na parížskej Sorbonne písala predslov ku knihe Žena novej doby. Zbierku textov koncipovala ako učebnicu demokracie pre ženy.