Pre rodiča je to jedna z najnepríjemnejších situácií. Ako zareagovať, keď dieťa dostane amok, hádže sa na zem, zúri, nahlas plače a všetci okoloidúci sa len pohŕdavo prizerajú, že rodič si nevie poradiť s vlastnou ratolesťou?
Učitelia stoja bokom, keď sa deti bijú. Dieťa musí spoznať aj bolesť, veria v Japonsku Čítajte Každý má vlastný spôsob. Nezodpovedaných otázok je však viac - prečo zažívajú niektoré deti záchvaty hnevu častejšie než iné, čo vlastne návaly zlosti spôsobuje a čo tieto stavy znamenajú pre budúcnosť dieťaťa?
Rodičia si často nie sú istí, či správanie, ktorého sú svedkami počas záchvatov hnevu, môže naznačovať určité poruchy správania.
Empirický výskum je stále prekvapivo malý a väčšina poznatkov z tejto oblasti sa stále opiera len o teóriu.
Tieto výskumné zistenia o návaloch zlosti, na ktoré upozorňuje aj portál Psychology Today, vás preto možno prekvapia.
1. Nemýľte si hnev s úzkosťou
Až sedemdesiatpäť percent detí vo veku od troch do piatich rokov máva záchvaty hnevu. Štúdia zameraná na deti, ktoré vykazovali silné záchvaty hnevu, zistila, že 52 percent detí malo aj iné problémy so správaním. Mohli za to najmä emočné problémy.
Vedci, ktorí skúmali rôzne formy záchvatov na vzorke predpubertálnych detí, dokázali za pomoci štatistického procesu nazývaného zhluková analýza odlíšiť, kedy deti pociťovali hnev a kedy išlo skôr o úzkosť. Zistili napríklad, že búchanie hlavy o stenu či o stôl zvyčajne súvisí práve s úzkosťou, nie s hnevom.
Zúrivosť sa teda môže vyskytnúť ako externalizovaná reakcia na úzkosť, pričom deti po odznení záchvatu zvyčajne prežívajú strach z následkov svojich činov alebo ich ľutujú.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
