Pri obetiach sexuálneho násilia sa jednu otázku nik nepýta

Dobre sa vie, prečo mlčia. Táto problematika je z psychologického a viktimologického hľadiska už tak dobre zdokumentovaná a vysvetlená, že je priam hanba pýtať sa dokola to isté trápne klišé – prečo teraz?

Prečo nešla na políciu, keď sa to stalo? Čo z toho vlastne má?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Feri, Herák a ďalší. Ako je možné, že sa nebáli odhalenia? Čítajte 

Znásilnené, zneužité, obťažované. Ich dôvody ticha sú jasné. Cítia hanbu, strach a možno aj vinu.

Nechcú mať na sebe nálepku obeť, lebo je to stigma. Vylúčia ich, neveria im, obrátia to proti nim.

Možno už niekedy prehovorili, ale nedopadlo to dobre, niekto ich umlčal, nad ich skúsenosťou mávol rukou alebo možno povedal – A načo si tam chodila, ty hlupaňa?

A tak to v sebe pochovajú a nesú si to bremeno samy. Nikto si pritom nekladie tú hlavnú, najlogickejšiu otázku:

Stĺpček Osmelené

Odoberať tému Odoberať

Novinka: Dostávajte upozornenia na nové články v sledovanej téme e-mailom. Vyskúšajte novú funkciu a zapnite si odber.

Na sex naozaj nebudete potrebovať tlačivo. Súhlas však áno (komentár)

Pýtať si súhlas romantiku nepokazí.

Soňa Jánošová 96

Žiadna interrupcia nie je bezdôvodná, nech si Čepček myslí čokoľvek (komentár)

Slobodné rozhodnutie nie je podružná záležitosť.

Soňa Jánošová 27

Netolerancia inakosti už prišla aj do škôlok

Ide o zásadný dôsledok nenávisti voči inakosti.

Michaela Žureková 231

Súvisiace témy: Sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie